Židovské komunity obviňujú Vatikán, že brzdí progres v medzináboženskom dialógu. Ohradzujú sa proti rehabilitácii antisemitu.
RÍM, BRATISLAVA. Vzťahy medzi Vatikánom a židmi sprevádza dlhá história vzájomnej nedôvery. Prelomil ju pred 22 rokmi až Ján Pavol II., ktorý ako prvý pápež navštívil židovskú synagógu.
Po dvoch dekádach snáh o spoluprácu, ktorých výsledkom bolo aj nadviazanie diplomatických vzťahov Vatikánu s Izraelom v roku 1994, sa však opäť otvárajú staré rany. Jednou z nich je aj zrušenie exkomunikácie štyroch biskupov Bratstva svätého Pia X., ktoré napriek protestom židovských komunít podpísal pápež Benedikt XVI.
Jeden z rehabilitovaných biskupov je aj známy popierač holokaustu, britský biskup Richard Williamson. Ten sa len nedávno pre švédsku televíziu vyjadril, že „neverí, že existovali plynové komory“ a tvrdil, že v nacistických táboroch zomrelo len 300tisíc židov.
Vatikán a židia
V roku 1964 navštívil Pavol VI. ako prvý pápež Svätú zem.
O rok neskôr cirkev odmietla kolektívnu vinu židov za smrť Krista.
V roku 2000 navštívil Ján Pavol II. v Izraeli múzeum Jad Vašem.
V roku 2005 Benedikt XVI. navštívil synagógu v Kolíne. V máji 2007 Vatikán odobril proces blahorečenia Pia XII., ktoré židia kritizovali.
V januári 2009 kardinál Renato Martino pobúril Izrael, keď prirovnal Gazu ku koncentračným táborom.
Židia sú pobúrení
„Je to pre nás veľký šok,“ povedal včera agentúre Reuters viceprezident nemeckej Ústrednej rady židov Dieter Graumann. „Obávam sa, že dialóg medzi židmi a katolíkmi sa teraz do istej miery zmrazí,“ dodal Graumann.
Hlavný rímsky rabín Ricardo Di Segni podľa denníka La Repubblica povedal, že je „nepredstaviteľné“, že pápež nevedel o Williamsonových názoroch.
Pápež vydal dekrét, ktorý má „upevniť vzájomné vzťahy dôvery a zintenzívniť a stabilizovať vzťahy medzi Bratstvom Pia X. a Apoštolskou stolicou“ v čase, keď vzťahy medzi Vatikánom a židmi nie sú práve najideálnejšie. Židia už vlani protestovali proti návratu tradičných latinských omší, ktoré obsahovali sporné modlitby o konvertovaní židov. Benedikt XVI. ich nakoniec upravil.
Mnohých židov pobúrilo aj oživenie procesu blahorečenia pápeža Pia XII., ktorému vyčítajú, že počas druhej svetovej vojny nevystúpil otvorene proti nacistickej agresii a nezabránil deportáciám židov z Talianska.
Mnohí talianski rabíni tento rok odbojkotovali tradičné kresťanské oslavy judaizmu pre údajné blokovanie progresu vo vzájomnom dialógu zo strany pápeža. Najnovší krok Vatikánu môže podľa židov skomplikovať plánovanú májovú návštevu Benedikta XVI. v Izraeli.
Kontroverzní lefebvristi
Vatikán argumentuje, že rušenie exkomunikácie nie je plnou rehabilitáciou. Umožňuje len exkomunikovaným prístup k sviatostiam a návrat do cirkevného spoločenstva. Od výrokov Williamsa sa Vatikán dištancoval. „Sú to jeho osobné názory, ktoré určite nemáme spoločné, ale nemajú nič spoločné so zrušením exkomunikácie,“ povedal pre AP vatikánsky hovorca Federico Lombardi.
„Aký signál však takto Vatikán vysiela o vzťahu cirkvi k holokaustu?“ pýtajú sa predstavitelia múzea holokaustu Jad Vašem. Otázne tiež je, prečo Benedikt XVI. obnovuje vzťahy s Bratstvom sv. Pia X., ktoré je jedinou modernou schizmou cirkvi. Toto spoločenstvo spochybňuje autoritu Vatikánu, vystupuje proti reformám II. Vatikánskeho koncilu a bráni sa aj ekumenickej spolupráci.
Jeho členmi je asi 481 kňazov a 600tisíc laikov. V roku 1988 práve jeho zakladateľ, francúzsky arcibiskup Marcel Lefebvre bez povolenia Vatikánu vysvätil štvoricu exkomunikovaných biskupov.
