Rozdelenú balkánsku krajinu, kde sa krvavá občianska vojna skončila pred vyše desaťročím, čaká kľúčový rok. Už bez Slováka na čele.
SARAJEVO, BRATISLAVA. Medzinárodné spoločenstvo spravuje Bosnu už trinásť rokov. V krajine s troma národmi, dvoma republikami, tromi prezidentmi a desiatkami ministrov však nedokázalo vytvoriť efektívne fungujúci štát. Bosna zostáva etnicky rozdelená aj po odchode Miroslava Lajčáka z postu „správcu Bosny“.
Stagnácia pretrváva
Optimizmus vzrástol, keď sa minulý rok politici Srbov, Moslimov a Chorvátov dohodli na policajnej reforme, vďaka čomu krajina podpísala predvstupovú dohodu s Európskou úniou. Prijímanie kľúčových zákonov sa tým však skončilo, čo prednedávnom priznal aj Lajčák.
„Prioritou pre politických lídrov zostala konfrontácia. Reformy sa dostali na okraj,“ povedal začiatkom roka pre Southeast European Times Lajčák.
Viaceré krajiny v regióne by mali tento rok získať oficiálny štatút kandidáta na členstvo v Európskej únii, Bosna je však pozadu. Jednotlivé národy sa napríklad nedokážu dohodnúť ani na mene nového vyjednávača krajiny s úniou, čiže akéhosi bosnianskeho Jána Figeľa.
Kľúčový by mal byť práve tento rok. Aj keď podobným prívlastkom sa ich v Bosne označilo už niekoľko. V nasledujúcom roku 2010 čakajú krajinu voľby a predchádzajúce skúsenosti ukazujú, že vtedy sa reformy čakať nedajú.
„Znamená to, že ak zlyháme v pokroku v roku 2009, budeme čeliť väčšej stagnácii, radikalizácii, rozdeleniu a izolácii,“ povedal Lajčák pre Southeast European Times.
Takáto situácia vyvoláva otázku, prečo Lajčák odchádza teraz, keďže funkciu vysokého predstaviteľa v Bosne mal zastávať minimálne do júna. Podľa diplomatických zdrojov sa slovenský diplomat nedohodol s medzinárodnými partnermi.
Kým Lajčák nechcel príliš využívať svoje silné právomoci a presadzoval skoré uzavretie svojho úradu, Brusel a Washington ho tlačili presne opačným smerom.
Strácal podporu?
„Necítil podporu,“ povedal SME nemenovaný diplomat, ktorý pracuje pre české predsedníctvo na balkánskej agende. „Na sekretariáte (Rady Európskej únie) mu mali tiež za zlé, že svoje kroky s nimi niekedy nekoordinoval,“ povedal diplomat.
So zatvorením postu medzinárodného predstaviteľa sa rátalo do konca roka. Správu nad Bosnou by mal potom prevziať predstaviteľ Európskej únie.
Diskusie o budúcnosti postu ovplyvní aj rokovanie o Lajčákovom nástupcovi. Líder miestnej srbskej menšiny Milorad Dodik by bol najradšej, keby sa nový človek už nehľadal a post by zanikol. Práve Srbi sa stavajú do najväčšej opozície voči správcovi. Na zatvorenie však musia národy v Bosne splniť ešte dve podmienky. Rozhodnúť o štatúte distriktu Brčko a rozdeliť štátny majetok.
Slovák Bosnu posunul od mieru k Bruselu
Miroslav Lajčák rozhádanú krajinu priblížil k Európskej únii.
- Ako dlho mal Lajčák v Bosne zostať?
Minimálne do júna. Vtedy mal vypršať jeho mandát vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a zvláštneho vyslanca Európskej únie, ktorý mal od júna 2007. - Čo je jeho najväčším úspechom?
Priblíženie Sarajeva k Bruselu. Lajčákovi sa podarilo v roku 2008 sprostredkovať dohodu o policajnej reforme. Tá bola hlavnou podmienkou podpisu Stabilizačnej a asociačnej dohody s Európskou úniou, čo je podľa analytikov jeden z najväčších úspechov od uzavretia Daytonskej mierovej dohody. - Čo Miroslav Lajčák nedokázal?
Rovnako ako žiadnemu z jeho predchodcov sa mu nepodarilo zmeniť nacionalistickú klímu v krajine. - Kto rozhodne o jeho nástupcovi?
Formálne Rada pre implementáciu mieru, v ktorej sedia viaceré štáty. Inak sa musia zhodnúť hlavne Washington, Moskva a muž európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Javier Solana. - Čo sú teraz pre Bosnu najväčšie výzvy?
Uplatňovanie dohody s Bruselom. Zo 125 plánovaných zákonov Bosna v roku 2008 prijala len sedem. A reforma ústavy, pretože s tou súčasnou do únie vstúpiť nemôže. - Bol slovenský diplomat v Bosne obľúbený?
Viac ako jeho predchodcovia. Denníky Srbov aj Moslimov mu vlani tretíkrát udelili titul Osobnosť roka.
Pavol Szalai
Mladiča nedajú ani za milión eur
Generála podozrivého z genocídy dve tretiny Srbov neudajú ani za vysokú odmenu od vlády.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Ak Ratka Mladiča chytia na základe informácie od Srba, bude patriť medzi 14 percent obyvateľov, ktorí sú ochotní ho udať.
Vyplýva to z prieskumu belehradskej agentúry Strategic Marketing zverejneného v piatok. Negatívne na otázku, či by poskytli informáciu vedúcu k chyteniu bosnianskosrbského generála, odpovedalo 65 percent.
Tento mesiac vláda v Belehrade ponúkla za stopu vedúcu k Mladičovi milión eur. Päť miliónov dolárov za to už dlhšie núka americká vláda.
Chytením generála, ktorého haagsky tribunál obviňuje z obliehania Sarajeva a genocídy v Srebrenici, podmieňuje Holandsko ratifikáciu Stabilizačnej a asociačnej dohody, ktorá by Srbsko priblížila k vstupu do únie.
Pavol Szalai
