Niekedy sa mi zdali vtipy o československých policajtoch, respektíve príslušníkoch Verejnej bezpečnosti, príliš kruté.
Skupinka mužov v uniforme točiacich stolom, na ktorom stál ich kolega, aby zašrauboval žiarovku to nie je ani smiešne.
Lenže, keď som sa pozerala v nedeľu do tvárí strážcov poriadku, ktorí mali v Petrohrade dozerať na pokojnú demonštráciu na podporu vlády, premiéra Vladimira Putina i prezidenta Dmitrija Medvedeva, celého poslaneckého i diplomatického zboru a obrovskej armády, napadlo mi, že na tej historke so žiarovkou niečo je.
Akcia sa volala Pochod s tými, ktorí súhlasia. Petrohradské úrady sa domnievali, že ide o úprimnú túžbu vyjadriť sympatie súčasnému vedeniu a naopak zdiskreditovať opozíciu, ktorá sa snaží získať ľudové masy Pochodom s tými, ktorí nesúhlasia.
Pochody odporcov režimu bývajú rozohnané bez pardonu. Nedeľné popoludnie v druhom ruskom najväčšom meste sa začalo pokojne. Konečne niekto oživil staré sovietske tradície, keď na 1. mája vyrážali šťastní ľudia do ulíc mávať lampiónmi v podobe hlavy Lenina.
Usmiati mladíci niesli heslá ako Súhlasíme so všetkým či S bankami sa rozdelíme o posledný kúsok alebo ikony s tvárou premiéra Putina. Polícia sa spokojne usmievala, zastavovala dopravu.
Až kým jednému policajtovi nešlo do hlavy, že by otrhaný mladík v džínsach a zelenofialovou farbou na hlave tak miloval vládu. Spolu s kolegami v ich hlavách nakoniec zvíťazila vrodená podozrievavosť. A hneď pár demonštrantov dostalo náramky. Ostatní, anarchisti, ľavicová mládež, pankáči i tí bez straníckej príslušnosti, utekali domov.
Tí, ktorých sa polícii podarilo dolapiť, sa bránili výkrikmi o bezhraničnej láske k vlasti, jej modernej armáde i vľúdnych tajných službách.
Dlhopredlho muži v uniformách rozmýšľali. Až im dali pokutu za prechádzanie na ceste mimo označeného priechodu pre chodcov. Tú si skutočne zaslúžili.
