ISTANBUL.
Hercove údajné priznanie vyvolalo ostrú kritiku zo strany Cypru a Grécka, ktoré požadujú objasnenie prípadu, informoval turecký denník Hürriyet.
"Neočakával som, že celá záležitosť nadobudne také veľké rozmery a ospravedlňujem sa," uviedol Olgac. Domnelé vraždy cyperských Grékov sú podľa jeho slov súčasťou vymysleného scenára filmu o konflikte na Cypre, ktorý sa v hercovej mysli rodí už 30 rokov. Malo by ísť o snímku v štýle známej vojnovej drámy Zachráňte vojaka Ryana.
Pravdivosť príbehu údajne iba predstieral, aby si otestoval reakciu verejnosti. Zároveň s ospravedlnením zdôraznil, že sa v ozbrojenom konflikte na Cypre nikdy osobne neangažoval.
Olgac sa v tureckej televízii pôvodne priznal, že v roku 1974 zastrelil na Cypre najmenej jedného vojnového zajatca a ďalších deväť osôb. Tvrdil, že ako vojak tureckej armády konal na príkaz svojich nadriadených.
Hercove slová vyvolali na Cypre, v Grécku, ale aj v Turecku rozsiahle pobúrenie, ktoré sa neupokojilo, ani keď Olgac verejne prisahal na Korán, že jeho údajné priznanie nebolo pravdivé.
Grécko-cyperská tlač naznačila, že Turek mohol byť umlčaný a svoje svedectvo odvolal len zo strachu, pod dojmom prudkej negatívnej reakcie verejnosti. Atény aj Nikózia požiadali Turecko, aby celý incident dôkladne vyšetrilo a spolupracovalo pri objasňovaní osudov nezvestných cyperských Grékov.
V reakcii na pokus o prevrat podporovaný Gréckom uskutočnilo Turecko v roku 1974 inváziu na sever Cypru, ktorá viedla k dlhoročnému etnickému rozdeleniu stredomorského ostrova. Počas konfliktu medzi oboma komunitami bez stopy zmizlo 1500 cyperských Grékov a 500 miestnych Turkov. Pod vedením expertov OSN sa podarilo exhumovať už približne 466 obetí násilia.
