Predchodca dnešnej vedy venoval svoj život a diela neochvejnej viere v ľudský rozum
Jeho meno rezonuje v období „zlatého veku“ Anglicka. Slúžil korune, parlamentu aj ľudstvu. Zažil životné vzostupy i pád, ktorý ho vrhol do náručia vedy a tu vyoral brázdu k posunu ľudského myslenia. Od začiatku jeho politickej kariéry uplynulo 425 rokov.
Francis Bacon prišiel na svet v rodine lorda strážcu pečate kráľovnej Alžbety I. a z tohto smeru sa nikdy neodklonil. Už ako 12-ročný študoval na univerzite v Cambridgei, v útlej mladosti sprevádzal anglického veľvyslanca k francúzskemu kráľovi Henrichovi III., ale pre nedostatok financií sa po smrti otca vrátil domov.
Vzostup i pokrytectvo
Vo vysokej politike sa začal pohybovať ako advokát a prokurátor. V roku 1584 sa stal členom anglického parlamentu za Melcombe v Dorsete. Keď sa zjavil na scéne lord Essex, začal ho podporovať, v parlamente však odmietol žiadosť kráľovnej o vyšší výber daní a potom upadol do nepriazne. Kráľovná mu však neskôr udelila milosť. Ako mimoriadny prokurátor potom odsúdil Essexa za sprisahanie na trest smrti.
Keď na trón nastúpil kráľ Jakub I., Bacon sa stal jeho obľúbencom, rytierom, členom tajnej rady, čestným radcom a lordom strážcom pečate. V roku 1618 dokonca lordom kancelárom, barónom z Verulamu i vikomtom zo St. Albanu.
Napokon ho dobehla úplatkárska aféra, keď prijal „dary“ od súdených osôb a jeho neprajníci v parlamente ho rýchlo zlikvidovali. Skončil v Toweri, síce len na 3 dni, ale s pokutou 10 000 libier šterlingov. Sám sa s touto verejnou potupou nikdy nezmieril, kritiku na svoju osobu však uznal.
„Bol som najspravodlivejší sudca za posledných 10 rokov. Ale zároveň to bola najspravodlivejšia kritika v parlamente za posledných 200 rokov,“ povedal a do politiky sa už nevrátil.
Držte sa mimo
„Najlepšou zbraňou je zdržovať sa mimo dostrelu,“ Bacon rád hlásal. V politike si osvojil taktiku zdanlivých ústupkov, aby potom presadil úplne opačné ciele pre dobro štátu. Vo filozofii bol medzi jeho vzormi Thomas Moore. Základom Baconovho diela bola skúsenosť považuje sa za jedného zo zakladateľov filozofického empirizmu, ktorý pôsobil ako protipól kontinentálneho, descartovského racionalizmu.
Neúnavne skúmal, porovnával, uvažoval. Rozvinul nové chápanie vedy postavenej na základoch indukcie, experimentov a rozumu. Rozum má pomôcť človeku ovládnuť prírodu, keď objaví príčiny javov tak, že ľudské „poznanie“ musí očistiť od idolov - omylov - lebo má tendencie k nedokonalosti. Napríklad k preberaniu názorov autorít.
Vedomosti z experimentov mal spracovávať rozum. Jeho obľúbeným výrokom bolo „Čas je najväčší inovátor“. V diele Nové Organon, v reakcii na Aristotela, opísal postup induktívnej metódy založenej na pozorovaní a experimentoch. Skĺbil silu rozumu s význačnosťou poznatkov. Je to časť zamýšľaného 6-zväzkového opusu o veľkej obnove vied. Napísal aj utópiu Nová Atlantída, kde pokračoval v platónskej myšlienke ideálneho, osvieteného usporiadania. Podľa vzoru utopistov tu opisuje dokonalú spoločnosť. Prosperitu by mala najmä z využívania vedy.
Kuriózna smrť
Francis Bacon dospel v Esejach k svojráznej sociálnej utópii, zaoberal sa aj morálkou a ekonomikou. Svoje dielo však nedokončil - po experimente s dokazovaním vplyvu chladu na mäso zomrel. Hovorí sa, že tým pokusom bolo čakanie na explóziu sliepky v mraze. Vtedy pravdepodobne dostal ťažký zápal pľúc.
Francis Bacon
narodil sa 22. 1. 1561 v Londýne,
zakladateľ novovekého empirizmu, praotec anglického materializmu a predchodca experimentov vo vede,
9. 4. 1626 zomiera na následky podchladenia pri experimente.
Autor: Zora Sirácka
