WASHINGTON. Ďalším krokom nového amerického prezidenta Baracka Obamu po utorňajšom nástupe do úradu je nariadenie, podľa ktorého už bývalí prezidenti nebudú môcť neobmedzene požadovať, aby niektoré dokumenty z čias ich pôsobenia ostali utajené.
Obamovo nariadenie jasne uvádza, že ani bývalí viceprezidenti, ani príbuzní zosnulých exprezidentov nebudú mať možnosť utajovať záznamy. Bývalí prezidenti o to síce môžu požiadať, no nemôžu nútiť Národné archívy, aby citlivé dokumenty naozaj nezverejnili.
Obamovo stredajšieho rozhodnutie zmenilo nariadenie jeho predchodcu Georgea W. Busha, ktoré vydal v roku 2001. Federálny súd v roku 2007 označil niektoré časti Bushovho nariadenia za neplatné. Podľa Zákona o prezidentských záznamoch sú tieto majetkom vlády, nie prezidenta. Bývalí prezidenti a viceprezidenti majú podľa zákona právo utajovať niektoré svoje dokumenty, medzi nimi dôverné komunikácie s poradcami, po dobu 12 rokov. Po tomto období sa väčšina dokumentov musí zverejniť.
Podľa Bushovho nariadenia však bývalí prezidenti mohli požadovať utajenie dokumentu aj po 12 rokoch, ak obsahoval vojenské, diplomatické, alebo bezpečnostné tajomstvo, komunikáciu medzi prezidentom a jeho poradcami, prípadne právne rady. Možnosť zabrániť zverejneniu citlivých dokumentov Bush priznal aj bývalým viceprezidentom a príbuzných zosnulých exprezidentov.
Obamovo nariadenie obmedzuje dôvody na utajovanie záznamov na prípady, keď sa týkajú národnej bezpečnosti, vymožiteľnosti práva, či internej komunikácie. Špecifikuje tiež to, že o nezverejnenie určitých dokumentov môžu požiadať len žijúci exprezidenti. Archivár im oznámi svoj zámer dokument zverejniť a potom majú 30 dní na to, aby vyslovili svoje prípadné výhrady voči tomuto kroku. Jeho žiadosť následne posúdi archivár, právny zástupca Bieleho domu a generálny prokurátor. Tí môžu podľa nového nariadenia odmietnuť exprezidentovu požiadavku a umožniť zverejnenie materiálu.
