WASHINGTON, BRATISLAVA. Okamihu, keď dnes popoludní vstúpil Barack Obama do Bieleho domu ako nový americký prezident, sa Martin Luthera King nedožil.
V mnohom však predpripravil prvému šéfovi Bieleho domu z radu Afroameričanov cestu.
Prvý v Bielom dome
Frederic Morrow sa stal v roku 1953 prvým černochom, ktorý pracoval v Bielom dome ako člen výkonného tímu prezidenta Spojených štátov. Medzi svojich ľudí si ho vybral Dwight Eisenhower.
Morrow, ktorého republikánsky prezident poveril „špeciálnymi projektmi,“ musel počas siedmich rokov v Bielom dome bojovať s rasistickými predsudkami, ktoré vo vtedajšej Amerike boli bežné. Mnohí sa mu smiali, že jeho najdôležitejším projektom bude „prideľovanie parkovacích miest zvyšnému personálu“.
Segregovaná Amerika, kde čierni Američania takmer nemohli dostať významnejší post, pretrvala aj v ďalších rokoch. Sám Morrow spomínal, že jedinú prácu, ktorú mu neskôr so životopisom poradcu prezidenta ponúkali, bol „predavač limonády“.
Po vyše štyridsiatich rokoch sa zdá, že rasové bariéry v Amerike padli. Len tri kilometre od miesta, kde Martin Luther King kedysi vyrozprával svoj sen o rasovej rovnosti, inaugurovali Baracka Obamu za prvého prezidenta z afroamerickej menšiny.
Historický moment je to najmä pre 13-percentnú menšinu Afroameričanov. Dnes ich do ulíc Washingtonu prišli státisíce zo všetkých kútov federácie. Skoro 90 percent z nich podľa prieskumu CNN verí, že zvolením Obamu na naplnili slová Martina Luthera Kinga o rasovej rovnosti.
Samotný King pritom čierneho prezidenta predpovedal už v roku 1964. Malo sa tak stať do 40 rokov. Nakoniec sa sekol len o päť rokov. Američania si ho zvolili presne štyri desaťročia po Kingovom zavraždení.
Belosi si naplnením Kingovho sna až takí istí nie sú. Opatrní pri porovnávaní Obamu a Luthera Kinga sú aj mnohí veteráni z bojov za občianske práva černochov zo šesťdesiatych rokov. „Barack Obama je len časť puzzle. Je to iba zastávka, nie náš cieľ,“ povedal pre CNN významný aktivista Charles Steele.
Aj riaditeľ Národnej rady pre štúdie Afroameričanov Charles Jones pripomína, že diskriminácia čiernych stále existuje. „Cítite to napríklad, keď chcete zastaviť taxík,“ povedal.
Rasizmus aj naďalej za veľký problém podľa prieskumu Washington Post a ABC považuje 44 percent Afroameričanov. Pred trinástimi rokmi to však bolo až 70 percent.
Nadrasový prezident
Svoje zvolenie za prezidenta ako významný krok pre menšinu Afroameričanov priznal aj nový prezident. „Je to radikálna vec. Zmení to, ako sa čierne deti pozerajú na čierne deti, aj ako sa biele deti pozerajú na čierne deti,“ povedal Obama pre Washington Post.V kampani sa pritom oveľa viac snažil predstaviť ako nadrasový nominant.
Analytici hovoria, že vyhral aj preto, že sa nestaval do pozície „čierneho kandidáta na prezidenta, ale kandidáta na prezidenta, ktorý je čierny“.
Obama tak neodradil bielych voličov, keď ho volilo výrazné percetno z nich. Aj preto mnohí komentátori hovoria, že Obama nie je prvý čierny, ale prvý nadrasový prezident.
Očakávania Afroameričanov od Obamu však môžu byť príliš vysoké. Černosi patria medzi najchudobnejšie menšiny v krajine. Oveľa viac sa ich týka strata práce či chýbajúce zdravotné poistenie. Od Obamu sa bude čakať, že vyrovná tieto rasové rozdiely.
