Moskva 30. apríla (TASR) - Prvý vesmírny turista, Američan Dennis Tito, vstúpil dnes okolo poludnia SELČ na palubu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Stalo sa tak približne hodinu a pol po tom, ako sa ruská vesmírna loď Sojuz TM-32 automaticky riadeným manévrom spojila s ruským modulom ISS.
"Milujem vesmír," boli prvé slová šťastím žiariaceho Tita, ktorý mal podľa ruskej televíznej stanice NTV odvolávajúcej sa na ruských expertov prvých 24 hodín na obežnej dráhe v dôsledku stavu beztiaže zdravotné problémy. "Necítil sa veľmi dobre," oznámila NTV a vysvetlila, že kozmonaut nie je profesionálnym letcom a má už 61 rokov. Ruské riadiace centrum uviedlo, že Tito zvracal. Problémy tohto druhu však nie sú ničím nezvyčajným a trpia nimi aj profesionálni astronauti, najmä počas prvého dňa pobytu vo vesmíre.
Na palube vesmírnej stanice privítala Tita, veliteľa lode Talgata Musabajeva a palubného inžiniera Jurija Baturina trojčlenná posádka ISS priateľskými objatiami. Tito sa už cíti skvele a podľa vlastných slov sa už adaptoval. Musabajev pritom dodal, že ich pasažier omladol o desať rokov.
Ako informovalo ruské riadiace stredisko v mestečku Koroľov pri Moskve, spájací manéver sa uskutočnil presne o 9.58 h SELČ - dva dni po štarte z kazašského kozmodrómu Bajkonur - bez problémov automaticky. Aj napriek niekoľkodňovým problémom s počítačmi na stanici nebolo treba riadiť manéver manuálne. Ruská tlačová agentúra Itar-Tass v tejto súvislosti uviedla, v dejinách dobývania vesmíru bola napísaná nová kapitola.
Len v nedeľu podvečer sa od ISS odpojil americký raketoplán Endeavour po tom, ako sa jeho posádke podarilo opraviť druhý z troch hlavných počítačov vyradených z prevádzky. Zároveň sa s niekoľkodňovým meškaním uskutočnilo aj testovanie nového robotického ramena stanice. Multimilionár Tito tak dostal možnosť splniť si svoj sen, za ktorý Rusom zaplatil 20 miliónov amerických dolárov.
Tito, ktorý pracoval v minulosti ako technik v Americkom úrade pre letectvo a vesmír (NASA) a peniaze získal ako investičný bankár, mal pôvodne letieť na vesmírnu stanicu Mir, za čo Rusom aj zaplatil. No po tom, ako Moskva musela prestarnutý Mir zničiť, ponúkla ruská vesmírna agentúra Titovi náhradu, aby nemusela vrátiť cenu "letenky". Toto rozhodnutie odôvodnili ruskí predstavitelia tvrdením, že v prípade nedodržania dohody s Titom, by ich už nikto nebral vážne.
Postup Ruska však vyvolal odmietavé reakcie zo strany NASA, ktorá tvrdí, že vo vesmíre - a osobitne na ISS - nie je miesto pre amatérov. Rusko však trvalo na tom, že je vo vesmírnom programe rovnocenným partnerom a do sedadiel v kozmickej lodi si môže posadiť koho chce. Ruská vesmírna agentúra v súčasnosti už rokuje s ďalším záujemcom o "turistickú" cestu na ISS.
Až niekoľko dní pred štartom zmenila NASA, ktorá poukazovala aj na údajné nedostatočné vzdelanie Tita, svoj striktný zamietavý postoj a súhlasila s Titovým výletom za prísnych podmienok. Po niekoľkomesačnom tréningu sa Tito môže na palube ISS pohybovať len pod dozorom a musí zaplatiť za všetko, čo pokazí. Rovnako musel podpísať prehlásenie, že v prípade zranenia alebo smrti nebudú jeho príbuzní požadovať od NASA odškodné.
Čas strávený na palube ISS chce podľa vlastných slov využiť najmä na pozorovanie a fotografovanie. Výhľad, ktorý sa mu počas nadchádzajúcich dní bude naskytovať, si chce užiť pri počúvaní opier a skupiny Beatles. Na ISS pobudne Tito jeden týždeň. Na Zem sa vráti 5. mája v staršom module Sojuz TM-31, namiesto ktorého na ISS zostane Sojuz TM-32.
Lode Sojuz plnia na ISS funkciu záchranných modulov, v ktorých by sa posádka medzinárodnej stanice mohla v prípade núdze vrátiť na Zem.
Medzinárodnú vesmírnu stanicu spolu vlastnia USA, Rusko, Kanada, Japonsko a európske krajiny. Hoci veľkú časť nákladov hradí Washington, Moskva so svojimi 15-ročnými skúsenosťami z vesmírnej stanice Mir navrhla a vyrobila mnohé z kľúčových súčiastok. Po dlhoročných problémoch na starnúcej stanici Mir neskrývala ruská strana radosť z toho, že problémy s počítačmi nastali v americkom sektore, zatiaľ čo ruské moduly fungujú viac-menej perfektne.
