Vatikán 30. apríla (TASR) - Celý príbeh mohol vymyslieť aj majster špionážnych románov, tento príbeh smrti a moci je však skutočný a svoju úlohu zohráva v ňom aj samotný Vatikán. A najväčší hriešnici nesedia v sovietskej KGB ale v západných spravodajských centrálach, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Kurier, odvolávajúc sa na najnovšie zistenia o atentáte na pápeža spred 20 rokov, publikované v najnovšej knihe nemeckej teologičky a historičky Valesky von Roquesovej "Sprisahanie proti pápežovi".
Dňa 13. mája 1981 vypálil Turek Ali Agca dva výstrely na pápeža Jána Pavla II. a ťažko ho zranil. Atentátnika neskôr zatkli a odsúdili na doživotie - v uplynulom roku ho však omilostili. Pozadie atentátu, ktorého nitky mali siahať do Bulharska a bývalého Sovietskeho zväzu, sa nepodarilo nikdy vysvetliť.
Odtajnenie určitých dokumentov americkej CIA a Vatikánu však vynieslo na povrch nové skutočnosti. Atentát na pápeža spred 20 rokov bol totiž zrejme jednou z najtemnejších "krycích" operácií v epoche studenej vojny a jeho zámerom bolo vylúčiť vtedajší Sovietsky zväz ako "Ríšu zla" zo spoločenstva civilizovaných krajín, píše rakúsky denník a upozorňuje na skutočnosť, že prvé slová Aliho Agcu po zatknutí zneli: "Som sám".
Ali Agca mal teda od samotného začiatku vzbudiť dojem, že atentát spáchal sám na objednávku bulharskej tajnej služby. Na súdnom procese sa však nijakú účasť Bulharov na atentáte nepodarilo dokázať a obvinených bulharských štátnych príslušníkov taliansky súd napokon oslobodil. Nejasnosti okolo atentátu sa však oslobodzujúcim rozsudkom nekončia.
V náprsnom vrecku Aliho Agcu objavili policajti bezprostredne po jeho zatknutí ceduľku o mieste Turkovho pobytu v Ríme, z ktorej sa síce nedá vypočítať politická orientácia atentátnika, zato z nej jasne vyplýva, že Agca bol členom skupiny, v ktorej mal podriadenú úlohu.
Z Agcovho pasu, ktorý bol sfalšovaný, sa dá vyčítať, že od augusta 1980 bol vtedy 23-ročný študent, pochádzajúci z chudobných pomerov, ustavične na cestách. Z Turecka odcestoval do Bulharska, odtiaľ do Maďarska, Talianska, Francúzska , Španielska, Veľkej Británie.
Otázne je, kto takéto výlety mladého Turka platil, pripomína Kurier a pýta sa, ako sa mohol Agca, ktorý utiekol z Turecka po spáchaní politickej vraždy, dostať k povoleniu na pobyt v Taliansku.
V tejto súvislosti je pozoruhodná aj nedostatočná ochota Vatikánu spolupracovať na vyšetrení atentátu na najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi. Najvyššie miesta vo Vatikáne sa snažili mnohé veci zakryť, očividne aj preto, aby sa zabránilo prípadným mocenským posunom vnútri Svätej stolice.
Podľa informácií, ktoré poskytol autorke knihy taliansky vyšetrujúci sudca Rosario Priore, mnoho stôp v prípade atentátu vedie k Američanovi Michaelovi Ledeenovi, stratégovi v časoch studenej vojny, a jednému z poradcov bývalého prezidenta USA Ronalda Reagana. O Ledeenovi vyšlo neskôr najavo, že bol zapletený do nezákonného obchodu so zbraňami s Iránom, uzatvára rakúsky Kurier.
