PRAHA. a proti narastajúcej letargii ľudí. Svojou obetou chcel zmobilizovať ľudí na aktívnejší odpor.
Jan Palach, ktorý sa narodil 11. augusta 1948 vo Všetatoch, študoval v rokoch 1967-1968 na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, od roku 1968 bol poslucháčom Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej.
V novembri 1968 sa zúčastnil na štrajku študentov proti niektorým opatreniam KSČ a štátu, ktorými sa legalizovala augustová okupácia ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy.
Na protest proti okupácii sa Jan Palach 16. januára 1969, približne o 14.30 h, pri fontáne Národného múzea na Václavskom námestí polial benzínom a zapálil. Na mieste zanechal list, v ktorom uviedol, že týmto činom chce vysloviť nesúhlas s rozširovaním okupačného časopisu Zprávy a s cenzúrou domácich masovokomunikačných prostriedkov.
S ťažkými popáleninami ho potom previezli na kliniku plastickej chirurgie v Legerovej ulici v Prahe, kde 19. januára 1969 zomrel.
V rozlúčkovom liste sa píše: "Keďže náš národ žije v zúfalej situácii a jeho zmierenie sa s osudom dosiahlo vrcholné štádium, rozhodli sme sa, že takýmto spôsobom dáme najavo náš protest a otrasieme svedomím národa. Členovia našej skupiny, pozostávajúcej z dobrovoľníkov, sa rozhodli v pravom zmysle slova zhorieť za slobodu a demokraciu v Československu."
Palach údajne plánoval revolúciu "z dola"
Podľa nedávno nájdených dokumentov, Palach desať dní pred svojím zúfalým činom navrhoval, aby študenti obsadili sídlo Československého rozhlasu a výzvami na štrajk, s podporou Josefa Smrkovského a masovou podporou zo strany študentov, vyvolali "revolúciu zdola". Podľa listu, ktorý historici nedávno objavili, obsadenie rozhlasu mala uskutočniť malá skupina študentov, ktorú by po odvysielaní výzvy v rozhlase podporili "masy študentov".
Deň po jeho smrti sa na Václavskom námestí zhromaždili davy trúchliacich. Po položení vencov k soche svätého Václava sa sprievod vydal k budove Filozofickej fakulty UK. Dňa 24. januára 1969 truhlu vystavili pod štátnou vlajkou na nádvorí Karolína. Tam sa Janovi Palachovi prišlo pokloniť viac ako 50.000 ľudí a o deň neskôr sa uskutočnil pohreb.
Čin Jana Palacha nasledovali ďalší mladí ľudia: Josef Hlavatý, Miroslav Malinka, Blanka Nacházelová, Jan Zajíc a Evžen Plocek. Tieto protesty však vyvolali len tichú demonštráciu na znamenie solidarity.
