Izrael pobúril inak rezervovaného šéfa Organizácie Spojených národov Pan Ki-muna. Práve sa snažil vyjednávať prímerie, keď z Gazy prišla správa, že Izraelčania ostreľovali objekt OSN, ktorý slúžil utečencom.
Židovský štát podľa hovorcu OSN Chrisa Gunnessa použil vysoko horľavé delostrelecké granáty, naplnené bielym fosforom. Jeho používanie zakazuje medzinárodné právo.
VIDEO: Izraelská raketa zasiahla budovu v ktorej pracovali novinári
OSN požaduje vyšetrovanie. Tvrdí, že objekt bol riadne označený a Izraelčania mali jeho súradnice. Izraelské ostreľovanie poškodilo budovu, ktorú používali okrem iného aj ako sklad jedla a vody a archív.
Zásah dostala aj nemocnica a kancelárie viacerých médií. Pracovníci OSN sa vzniknutý požiar snažili uhasiť. Zranili sa traja ľudia. Izraelská strana tvrdila, že z budovy strieľali ozbrojenci Hamasu.
Po 20. dni vojny
podľa palestínskych údajov v Gaze od začiatku ofenzívy zahynulo najmenej 1070 ľudí a takmer 5000 Palestínčanov utrpelo zranenia. Izrael prišiel o desať vojakov a sedem civilistov. Hmotné škody v Gaze už údajne dosahujú 1,4 miliardy dolárov a ich náprava bude trvať najmenej päť rokov.
Zabili ministra Hamasu Izraelskí vojaci včera pri pozemných operáciách v Gaze zabili tretieho nejvyššie postaveného muža Hamasu Saída Sijáma, ktorý zastával funkciu ministra vnútra v medzinárodne neuznávanej vláde Hamasu.
Minister, ktorý šéfoval 13tisícom policajtov Hamasu, zahynul pri bombardovaní domu na severe Gazy spolu so svojím bratom. Jeho smrť potvrdila aj televízna stanica Hamasu Al-Kuds.
K útoku prišlo v čase, keď sa zdá, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom je naozaj blízko. Niektoré zdroje tvrdia, že by ho mohli podpísať ešte dnes. To len znásobuje špekulácie, že Izrael využíva posledné hodiny na to, čo jeho premiér Ehud Olmert pomenoval úplne presne: na politiku železnej päste.
Izraelčania začali vstupovať do centra Gaza City a v meste nastal chaos. Jeho ulicami sa presúvali izraelské tanky, nad nimi krúžili helikoptéry a buldozéry rúcali objekty, ktoré Izrael považuje za úrady Hamasu.
Ľudia utekali z domov len v pyžamách, viacerí pred sebou tlačili starých ľudí na vozíčkoch. Iróniou však je, že obyvatelia Gaza City nemajú prakticky kam utiecť.
V európskych mestách včera pokračovali demonštrácie proti vojne v Gaze.V centre Bratislavy sa včera zišli desiatky ľudí, ktorí svojím pochodom podporili právo Izraela brániť sa proti teroristickým akciám hnutia Hamas.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Počet civiliných obetí stúpa Mesto obkľúčili Izraelčania a takmer všade sa odohrávali prestrelky medzi vojakmi a Hamasom.V Gaza City žije asi pol milióna ľudí a po včerajších izraelských útokoch mnohí stratili strechu nad hlavou.
Podľa humanitárnych organizácií je v Gaze, ktorá podľa svedkov vyzerá ako po obrovskom zemetrasení, bez domova niekoľko desiatok tisíc ľudí. O život prišlo okolo 1100 obyvateľov pásma.
Palestínske zdroje pritom stále zvyšujú číslo civilných obetí izraelského útoku. Údajne je ich viac ako 60 percent. Izrael tvrdí, že sa sústreďuje hlavne na militantov a obviňuje Hamas, že si z civilistov robí živé štíty. Napriek tomu, že židovský štát stupňuje akcie proti Hamasu, pracuje aj na prímerí.
Do Káhiry odletel vyjednávač Amos Gilád, ďalší diplomati rokujú v Amerike, od ktorej potrebujú záruky, že Hamas odrežú od zbraní zo zahraničia. Hamas ešte v stredu večer vyhlásil, že s prímerím prakticky súhlasí, ale na stole je ešte veľa nedoriešených otázok. Stále tiež pretrváva spor medzi vedením organizácie v Gaze a zahraničí, na aké podmienky pristúpiť.
Nevie sa totiž, ako to bude s hraničnými priechodmi v Gaze a problémom je aj to, že Izrael hodlá opustiť pásmo, až keď bude prímerie platiť, nie okamžite.
Obnova Gazy bude stáť miliardy. Darcovia váhajú
Miliardové škody v Gaze majú zaceliť zahraniční donori. Pre ekonomickú krízu však nebudú štedrí.
TEL AVIV. Izraelské útoky na pásmo Gazy zatiaľ spôsobili škody za 1,4 miliardy dolárov. Tvrdia to palestínski ekonómovia. Odhadujú tiež, že rekonštrukcia pásma potrvá najmenej päť rokov a nezaobíde sa bez medzinárodnej pomoci. Včera sa v Paríži už konalo prvé stretnutie donorov, ktorí by mohli pomôcť získať peniaze.
Môže to však byť problém. Veľké a štedré ekonomiky sú v recesii, váhaví sú aj súkromní sponzori. Navyše sa nevie, či sa celá situácia skončí „odblokovaním“ pásma Gazy. Región už aj tak dosť ekonomicky trpel pre diplomatickú a ekonomickú izoláciu, ktorú vyvolali metódy vládnutia Hamasu.
Izrael za takmer tri týždne útokov zničil asi 2500 cieľov. Boli to tunely na pašovanie zbraní, skladiská munície, rovnako ako obytné domy, cesty, obchody. Palestínčania hovoria, že Izraelčania zrovnali so zemou asi tisíc činžiakov. V pásme bola aj bez toho bytová kríza.
Palestínčania dostávajú pomerne štedrú pomoc zo zahraničia, lebo bez nej by boli bezmocní. Nezamestnanosť je tam takmer 50 percent, takmer každá rodina si chodí po pomoc do centier humanitárnych organizácií alebo OSN.
Otázne je tiež, či budú donori ochotní dať peniaze na územie kontrolované Hamasom. Hamas je na zozname teroristických organizácií a transakcie s ním sú vždy podozrivé.
Pred dvoma rokmi svetové spoločenstvo prisľúbilo Palestínčanom viac ako 1,5 miliardy dolárov. Prevažná väčšina peňazí však išla na západný breh, ktorý kontroluje rival Hamasu - palestínska samospráva. Aj keď ju podozrievajú z korupcie, stále je pre svet väčšou zárukou poctivého nakladania s peniazmi ako Hamas.
Jana Shemesh
Chávez trestá Izrael
Venezuela zrušila ako prvý štát diplomatické styky s Izraelom pre vojnu v Gaze.
CARACAS, TEL AVIV. Venezuela a Bolívia prerušili diplomatické vzťahy s Izraelom. Dôvodom má byť izraelská operácia v Gaze. Obe krajiny majú veľmi blízko k Iránu. Jeho prezident Mahmúd Ahmadínedžád vyzval krajiny sveta, aby začali ignorovať židovský štát a prerušili s ním kontakt. Žiadal tiež o bojkot izraelského tovaru.
„Venezuela sa definitívne rozhodla prerušiť diplomatické styky so štátom Izrael pre neľudské prenasledovanie palestínskeho ľudu, na ktorom sa podieľajú izraelské orgány,“ cituje agentúra Reuters z vyhlásenia ministerstva zahraničia.
Caracas ešte minulý týždeň vyhostil izraelského ambasádora a jeho tím. Venezuelský prezident Hugo Chávez (na snímke TASR/AP) o operácii Izraelčanov hovoril ako o genocíde, spomenul tiež slovo holokaust. Izraelskému prezidentovi Šimonovi Perézovi odkázal, aby vrátil Nobelovu cenu mieru.
Chávez Izrael považuje za predĺženú ruku Spojených štátov. Vo Venezuele aj Bolívii sú židovské komunity, ktoré sa teraz obávajú odvetných akcií.
Jana Shemesh
Autor: Z Tel Avivu od našej dopisovateľky Jany Shemesh
