Keď vláda Billa Clintona na jeseň 1997 formovala pozíciu ku kjótskemu summitu o klimatických zmenách, Lawrence Summers nesúhlasil. Ak by sa nastavili príliš ambiciózne ciele znižovania uhlíkových emisií, Spojené štáty by podľa neho riskovali poškodenie domácej ekonomiky.
Summers, vtedy zástupca ministra financií, tvrdil síce , že existujú závažné vedecké argumenty na akciu proti globálnemu otepľovaniu. Prirýchly krok proti emisiám však podľa neho hrozil strašnými a neznámymi ekonomickými dôsledkami.
Dva názory u obamovcov
Jeho pohľad zvíťazil nad inými názormi v administratíve. Medzi nimi aj názorom správkyne Agentúry na ochranu životného prostredia Carol Brownerovej a jej mentora viceprezidenta Ala Gora.
Dnes, keď opäť stúpa diskusia o klimatických zmenách, bude Summers vo vláde nového prezidenta Baracka Obamu viesť ekonomický tím. Brownerová bude koordinátorkou energetickej a klimatickej politiky. A Gore postáva neďaleko ako neformálny poradca budúceho prezidenta.
Ak teda Obama bude hľadať balans medzi environmentálnymi cieľmi a plánom oživiť ekonomiku, bude zrejme musieť vyriešiť konfliktné pohľady medzi niektorými jeho najbližšími poradcami.
Kým Summersovo premýšľanie nad klimatickými zmenami sa za posledné desaťročie rozvíjalo, jeho názory na potenciálne riziko pre ekonomiku pri zavedení agresívnej snahy obmedziť uhlíkové emisie zostali rovnaké. Teraz však bude pracovať pre prezidenta, ktorý si predsavzal ambiciózne ciele v boji proti globálnemu otepľovaniu vďaka vládou schválenému systému obchodu s emisiami.
Ekonomický šéf je opatrný
Podľa niektorých zdrojov z jeho okolia Summers je opatrný s rýchlou akciou. Bojí sa, že tieto kroky zvýšia cenu energií, „zabijú“ pracovné miesta a prehĺbia súčasnú recesiu. Predpovedá tiež, že akýkoľvek režim obmedzovania uhlíka bude v nasledujúcich rokoch zavádzaný pomalšie ako mnohí poslanci či environmentalisti presadzujú. Zvlášť pokiaľ sa ekonomika bude aj naďalej spomaľovať.
Autor: John M. Broden, New York Times
