TEHERÁN. I V súvislosti s konfliktom v Gaze podporil myšlienku ropného embarga voči krajinám, ktoré podporujú pokračujúcu izraelskú ofenzívu.
Spojené štáty by pod vedením nového prezidenta mali podľa Ahmadínežáda prestať zasahovať do záležitostí druhých krajín a zároveň zaujať nový prístup voči islamskej republike, ktorá sa pre svoje jadrové ambície dostala do sporov so Západom.
"Národy sveta uvítajú, ak príde ku skutočným a zásadným zmenám," konštatoval iránsky líder. Súčasne varoval Biely dom, aby sa nepokúšal uplatňovať len starú politiku "v novom balení."
Vláda odchádzajúceho amerického prezidenta Georgea W. Busha sa snažila o medzinárodnú izoláciu Teheránu, obviňovaného zo snáh o vývoj atómovej zbrane. Obama síce taktiež považuje Irán za potenciálnu bezpečnostnú hrozbu, podporuje však riešenie sporov prostredníctvom dialógu.
Ahmadínežád sa dnes vyjadril aj k návrhu o uvalení ropného embarga na spojencov Izraela, na ktoré nedávno v spojitosti s konfliktom v Gaze vyzval jeden z veliteľov iránskej armády.
"Myslím, že je to dobrý návrh v prípade, že budú spolupracovať arabské krajiny," konštatoval iránsky prezident. Diskusie o realizácii návrhu však podľa jeho slov zatiaľ nie sú aktuálne.
Prebiehajúci konflikt v Gaze podľa Ahmadínežáda jasne dokazuje, že ďalšia existencia "sionistického režimu" v regióne Blízkeho východu nie je "únosná".
Irán, ktorý je štvrtým najväčším producentom ropy na svete, v minulosti nevylúčil použitie ropy ako zbrane v sporoch so svojimi nepriateľmi. Saudská Arábia a ďalší blízkovýchodní producenti však iránsku myšlienku zavedenia ropného embarga odmietli.
Ahmadínežád vyzval arabské štáty prerušiť obchod s Izraelom
Mahmúd Ahmadínedžád zároveň vyzval arabské a islamské krajiny, aby prerušili obchodné vzťahy s Izraelom pre jeho ofenzívu v Pásme Gazy. "Dnes je deň, keď musí Arabská liga splniť svoju povinnosť. Ak nie dnes, potom kedy?" vyhlásil Ahmadínedžád na tlačovej konferencii vysielanej štátnou televíziou. Prerušenie obchodných a ekonomických vzťahov s Izraelom je podľa iránskeho prezidenta to najmenej, čo môžu tieto krajiny urobiť. Iránska vláda už prijala zákon, podľa ktorého môže sankcionovať zahraničné firmy obchodujúce s Izraelom. Zákon ešte musí schváliť parlament.
Ahmadínedžád vo štvrtok tiež obvinil niektoré arabské a islamské krajiny, že sa podieľajú na genocíde, ktorú pácha židovský štát proti Palestínčanom v Pásme Gazy. "Bohužiaľ, niektoré krajiny arabského a islamského regiónu tolerujú, alebo podporujú túto genocídu, keďže mlčia a dokonca sa spokojne usmievajú," napísal Ahmadínedžád v liste saudskoarabskému kráľovi Abdulláhovi, od ktorého očakáva, že sa proti izraelskej ofenzíve postaví.
Katar navrhol, aby sa v piatok v jeho hlavnom meste Dauha konal mimoriadny summit Ligy arabských štátov (LAŠ) týkajúci sa situácie v Pásme Gazy. Egypt, ktorý je vyjednávačom medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamás, nesúhlasí so zvolaním summitu, rovnako ako Saudská Arábia, ďalší významný regionálny hráč.
Dvadsať dní trvajúca ofenzíva v Pásme Gazy už pripravila o život vyše 1000 Palestínčanov vrátane 355 detí. Asi 5000 ľudí bolo zranených.
