polánka.
Nesmrteľnú slávu českému predsedníctvu vydobyl výtvarník David Černý. Zrejme inšpirovaný heslom predsedníctva: Európe to osladíme, vyrobil plastiku, ktorou to v prvom rade osladil vlastnej vláde. No ak chcel Černý naozaj zistiť, či sa Európania ešte na sebe vedia zasmiať, musí byť sklamaný.
Bulhari si svoju krajinu predstavovali asi trochu inak, ako navzájom prepojené turecké záchody. A aby dali najavo, že umenie-neumenie, z nás si nikto špásy robiť nebude, poslali do Prahy protestnú nótu.
Česi namiesto vysvetľovania, „že základnou myšlienkou celého projektu bolo vysmievať sa bariéram v mysliach ľudí", si zahryzli do jazyka. Groteskné zveličenie a mystifikácia patria podľa Černého slov medzi znaky českej kultúry.
Obočie však nadvihne fakt, že Černý sa nakoniec českej vláde za túto mystifikáciu ospravedlnil. A Topolánkov kabinet, ktorému sa nič lepšie, ako bulharské haló okolo celého prípadu, nemohlo stať, už údajne zvažuje ďalšie kroky.
Českí politici mali vďaka Černému jedinečnú šancu ukázať suchopárnemu Bruselu, že keď treba, nebudú len v kŕči ako talianski futbalisti na plastike s loptami na prirodzení čakať na vyvrcholenie zle sa vyvíjajúceho zápasu. Na české predsedníctvo sa nezabudne preto, že sa Česi nedokázali zasmiať na vlastnom vtipe. Jára Cimrman sa musí v hrobe obracať.
