Ekonomická recesia vyhnala obyvateľov pobaltského štátu do ulíc. Pri zrážkach s políciou
sa zranilo okolo 40 ľudí.
RIGA, BRATISLAVA. Kým donedávna sa o tejto krajine hovorilo ako o európskom tigrovi, v súčasnosti je členom Európskej únie, ktorého najviac zasiahla ekonomická kríza. Až tak, že tohtoročný nositeľ Nobelovej ceny pre ekonómiu Paul Kruger ju nazval novou Argentínou.
Kríza ekonomiky dvojmiliónového Lotyšska naštartovala už prvé sociálne nepokoje. V utorok večer sa v hlavnom meste Riga zišlo zhruba 10tisíc ľudí na protivládnej demonštrácii.
Na inak pokojnom zhromaždení sa niekoľko stoviek mladých ľudí vymklo spod kontroly a prešlo do násilností. Po tom, čo im nevyšiel útok na parlament, začali rozbíjať okná na ministerstve financií a obchodoch. Na policajtov, čo ich „upokojovali" slzným plynom, hádzali kamene a ľad. Spolu sa zranilo okolo 40 osôb, viac ako 100 ľudí polícia zatkla.
Utorňajšie protesty boli najväčšie v krajine od roku 1991, keď sa Lotyšsko odtrhlo od Sovietskeho zväzu. Protestujúci dav obviňoval pravicovú vládu z krízy a žiadal predčasné voľby. Odhaduje sa, že ekonomika Lotyšska v tomto roku poklesne zhruba o 5 percent. Lotyši tiež trpia desaťpercentnou infláciou a stúpajúcou nezamestnanosťou.
Za lotyšskou krízou stojí, podobné ako v Spojených štátoch, nadmerné zadlžovanie obyvateľov a privysoké ceny nehnuteľností. Európska únia, severské krajiny či Medzinárodný menový fond už prisľúbili Lotyšom finančnú pomoc podľa AP viac ako 10 miliárd eur.
Autor: Tomás Vasilko
