PARÍŽ. Divoká privatizácia v 90. rokoch viedla v bývalých sovietskych republikách k zvýšeniu úmrtnosti mužov a k masívnemu nárastu nezamestnanosti. K týmto záverom dospela najnovšia štúdia časopisu Lancet.
V rokoch 1991 až 1994 úmrtnosť mužov v Rusku, Kazachstane, Lotyšsku, Litve a Estónsku stúpla o 42 percent, nezamestnanosť vzrástla až o 305 percent. Na druhej strane, v Česku, Chorvátsku, Slovinsku či Poľsku, kde bola privatizácia opatrnejšia a sociálna sieť silnejšia, úmrtnosť mužov naopak klesla asi o 10 percent a nezamestnanosť narástla v priemere len o 2 percentá.
Štúdia sa sústredila na úmrtnosť mužov v produktívnom veku v postkomunistických krajinách východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu v rokoch 1989 až 2002. Výskumníci brali do úvahy len tempo a rozsah privatizácie a vylúčili napríklad dopad liberalizácie obchodu a cien, či zmenu príjmov.
Zistili, že rýchla a rozsiahla privatizácia štátneho majetku vyústila do prudkého nárastu nezamestnanosti a zvýšenej úmrtnosti mužov vo veku od 15 do 59 rokov. Jedným z dôvodov zvýšenej mortality bol alkoholizmus medzi nezamestnanými. Ďalším dôvodom bolo, že počas komunizmu štátni zamestnávatelia poskytovali pracovníkom rozsiahle zdravotné a sociálne zabezpečenie, ktoré po privatizácii stratili.
Rýchla a masívna privatizácia podľa štúdie predstavuje predaj najmenej 25 percent veľkých štátnych podnikov behom dvoch rokov.
