SME
Pondelok, 21. jún, 2021 | Meniny má AlojzKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Alchymisti Joliot­-Curie

Iréne Curie a Frédéric Joliot boli najslávnejšou manželskou vedeckou dvojicou. V roku 1935 získali Nobelovu cenu za chémiu. V Štokholme ňou ocenili ich spoločný objav rádioaktivity, ktorá pochádzala z umelo vytvoreného zdroja. Legendárni francúzski manžel


Francúzski vedci ako prví zistili, že rádioaktivita môže vzniknúť aj umelo

Iréne Curie a Frédéric Joliot boli najslávnejšou manželskou vedeckou dvojicou. V roku 1935 získali Nobelovu cenu za chémiu. V Štokholme ňou ocenili ich spoločný objav rádioaktivity, ktorá pochádzala z umelo vytvoreného zdroja. Legendárni francúzski manželia objav oznámili pred 75 rokmi, 15. januára 1934.

Frédéric Joliot, syn parížskeho obchodníka, bol živé a impulzívne dieťa. Zaujímal ho najmä šport, no prospech na gymnáziu mal vynikajúci. Fyzika a chémia ho očarili až ako vysokoškoláka, zato naplno. V kúpelni rodinného domu mal laboratórium, steny jeho izby zdobili portréty obľúbených vedcov, medzi ktorých patrili Marie a Pierre Curieovci. V roku 1925 ho prijali ako dvadsaťpäťročného do parížskeho Rádiového inštitútu. Založila a riadila ho dvojnásobná nositeľka Nobelovej ceny Marie Curie. Joliot sa stal jej asistentom.

Jedno meno pre dvoch

V ústave stretol najstaršiu dcéru Marie Curie, Iréne; narodila sa v roku 1897, rok predtým, než Curieovci objavili rádioaktívny prvok polónium. Iréne a Frédéric mali spoločné hobby - tenis, lyžovanie a plávanie. Dobre sa dopĺňali nielen pri práci, ale aj náturou; ona mala málo priateľov a bola pokojná a vážna, on udržiaval množstvo kontaktov a prejavoval veľa emócií. Rozumeli si natoľko, že od októbra 1926 už ako manželia podpisovali spoločné vedecké články jediným menom, Joliot-Curie.

1926 ­ - Iréne Curie a Frédéric Joliot sa zosobášili a začali podpisovať články Joliot­-Curie.
1934 ­ - Po mnohých pokusoch objavili umelú rádioaktivitu.
1935 ­ - Získali Nobelovu cenu.
1939 - Joliot navrhol postaviť prvý francúzsky jadrový reaktor.

Krátko po svadbe sa im narodila dcéra Héléne (1927), o päť rokov mali chlapca. Dostal meno po starom otcovi Pierrovi, ktorý nešťastnou náhodou zahynul v roku 1906 pod kolesami konského záprahu.

Hliník lepší než berýlium

Iréne a Fréderic pokračovali v práci Marie a Pierra. Tí, spolu s lordom Rutherfordom, vytrvalo študovali jadrové reakcie a stáli na začiatku zrodu modernej alchýmie, keďže pri jadrovom rozpade dochádza k vysnívanej premene prvkov. Už v roku 1930 študovali záhadné žiarenie, ktoré vznikalo bombardovaním berýlia časticami alfa pochádzajúcimi z polónia. Neutróny neobjavili, no veľmi prispeli k tomu, že sa to v roku 1932 podarilo Jamesovi Chadwickovi.

Po mnohých pokusoch použili namiesto berýlia hliník. Vložili polónium do hliníkovej nádoby a zaznamenali prenikavé žiarenie. Nebolo to nijaké prekvapenie, veď polónium je silný zdroj rádioaktivity (za zmienku stojí, že v roku 2006 poslúžilo umelo vyrobené polónium 210 k široko medializovanej vražde bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka).

Žiarenie však pokračovalo aj po tom, čo Curieovci polónium z nádobky odstránili. Zmerali intenzitu žiarenia a zistili, že postupne klesá rovnako ako pri iných rádioaktívnych prvkoch. V hliníku vznikol nový, umelo vyrobený prvok - rádioaktívny izotop fosforu. Ten sa premenil na kremík s polčasom rozpadu 3 minúty 15 sekúnd, pričom vysielal elektróny s kladným nábojom, teda pozitróny. Boli to prvé pozitróny pripravené v laboratóriu; tieto častice antihmoty predpovedal v roku 1928 Paul Dirac.

Objaviteľom umelej rádioaktivity sa prívlastok umelý vôbec nepáčil. Zdôrazňovali, že rádioaktivita, ktorú získali, je identická s prírodnou, iba jej produkt je umelý. Neskôr ju Iréne objavila aj v ďalších prvkoch.

Chceli reakciu, ale v reaktore

Pri preberaní Nobelovej ceny Frédéric hovoril o princípe reťazovej reakcie, ktorý už predtým napadol maďarskému vedcovi Leovi Szilárdovi: ak do jadra vnikne neutrón a vyrazí z neho dva ďalšie, môže sa taká reťazová reakcia skončiť dosť zaujímavo: buď riadenou výrobou energie, alebo poriadnym výbuchom. Joliot uvažoval iba o prvej možnosti. V roku 1939 navrhol spolu s Halbanom a Kowarským francúzskej vláde, aby postavila prvý jadrový reaktor. Výskumy na ňom však na osem rokov prerušila vojna a reťazová reakcia medzitým poslúžila na výrobu atómovej bomby. Prvý jadrový reaktor postavil v Chicagu v roku 1942 Enrico Fermi, už ako súčasť tajného vojenského projektu.

Iréne sa stala v roku 1946 riaditeľkou Rádiového inštitútu a nakoniec sa predsa len podieľala na príprave prvého francúzskeho jadrového reaktora. Keď v roku 1956 zomrela na chorobu jadrových vedcov, leukémiu, Frédéric dokončil jej projekt centra jadrovej fyziky v Orsay.

V roku 1958 zomrel aj on. Obaja mali štátny pohreb. Aj vďaka nim je dnes Francúzsko krajinou, ktorá vyrába takmer 80 percent všetkej energie v jadrových reaktoroch.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. 15 otázok o separovaní. Minimálne na jednu nebudete vedieť odpovedať
  4. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  6. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  7. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  8. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  9. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto
  1. Spoločnosť ASBIS uvádza na európske trhy novinku
  2. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  3. V BILLA pokračuje Doba slovenská
  4. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto
  5. Legislative intention - recodification of the corporate law
  6. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  7. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  8. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  9. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  10. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 12 644
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 510
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 8 871
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 7 985
  5. Po Slovensku na motorke 6 794
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 6 689
  7. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 5 859
  8. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 4 397
  9. Crème de la crème po slovensky 3 223
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania 2 728
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Mikulec nevylúčil, že kontrola na hraniciach bude nepretržitá.

Doterajšie pravidlá štát nemení.


2 h
Jakub Filo.

Slepí tiež nemôžu šoférovať.


2 h
Sklárne Slovglass posledné desaťročie chátrajú.

Osud sklární v Poltári je varovaním.


22 h
Dole vodou so Samom Marcom

Ako nazvete tých, ktorí vedome vlastných voličov povzbudzujú v tom, aby umreli?


20. jún

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Spoločnosť cestujúcim údajne vyplatí odškodné.


ČTK 41m
Ilustračné foto.

Násilie páchané na deťoch v roku 2020 prudko vzrástlo.


TASR 45m
Erdogan a Biden sa ako hlavy štátov stretli minulý týždeň v rámci summitu NATO

Strany sa dohodli, že komunikačné linky ponechajú otvorené.


TASR 1 h
Oslavy letného slnovratu.

Letný slnovrat zvyčajne priláka na Stonehenge na juhu Anglicka desaťtisíce ľudí.


TASR 2 h