RÍM, BRATISLAVA. Často ho vidno v uliciach Ríma v jeho služobnom aute. Každé ráno chodieva do centra mesta na omše o siedmej. Vždy sa tam vytvoria rady ľudí, čo ho chcú osobne pozdraviť. Nakoniec, za viac než polstoročie v politike sa Giulio Andreotti stal symbolom krajiny.
Nie nadarmo ho v zahraničí prezývajú „pán Taliansko“ a doma „strýko Giulio“. Od roku 1946, keď zasadol prvýkrát v parlamente, až do konca jeho posledného kabinetu v roku 1992, bol sedemkrát premiérom a osemkrát šéfom diplomacie.
Osobne poznal takmer každého povojnového amerického prezidenta či britského premiéra. Ako šéf Kresťanských demokratov, najsilnejšej povojnovej strany v krajine, mal veľkú zásluhu na premene prevažne roľníckeho Talianska na industriálnu veľmoc.
Mal priateľov v najvyšších vatikánskych kruhoch, podporu Spojených štátov a kontakty na mafiu, ktoré nakoniec zničili jeho politickú reputáciu.
"Poznám zopár štátnych tajomstiev, ale vezmem si ich so sebou do raja. Nikdy sa mi nepáčilo politické divadlo."
Giulio Andreotti,
doživotný taliansky senátor
Odsúdený a oslobodený
„Dvadsaťštyri rokov väzenia,“ znel v novembri 2002 rozsudok súdu v Perugii. Andreottiho uznali vinným zo spolupráce s mafiou na vražde novinára Mina Pecorelliho v roku 1979. Ten údajne zhromaždil informácie o kontaktoch Andreottiho na sicílsku mafiu Cosa Nostra.
Tiež chcel publikovať dôkazy o tom, že Andreotti zámerne nezabránil zavraždeniu kresťanského premiéra Alda Mora teroristami z Červených brigád v roku 1978.
Andreotti sa podsvetiu priblížil, keď priviedol starostu Palerma Salvatoreho Limu, spojeného so sicílskou mafiou, do svojej strany. Hlasy sicílskych voličov ho v roku 1972 prvýkrát dostali do kresla premiéra.
„Niekedy na konci 80. rokov mu došlo, že mafia sa nedá kontrolovať,“ napísal Eugenio Scalfari, bývalý šéfredaktor denníka La Repubblica. A tak Andreotti pristúpil na protimafiánske opatrenia.
Keď na začiatku 90. rokov vyšli najavo korupčné aféry Kresťanských demokratov, ktoré viedli až k rozpusteniu strany, podsvetie sa so zradcami porátalo. Salvatoreho Limu zavraždili v marci 1992, sudcu Giovanniho Falconeho o dva mesiace neskôr.
Trestom pre Andreottiho malo byť tých 24 rokov. V októbri 2003 však odvolací súd zmenil pôvodný rozsudok a zbavil Andreottiho všetkých obvinení.
Temnú minulosť muža, ktorý sa v roku 1991 stal doživotným senátorom, sa vlani rozhodol odhaliť režisér Paolo Sorrentino. Jeho film Il Divo získal cenu poroty na festivale v Cannes.
Vtipkár Andreotti
Belzebub, ako Andreottiho prezývajú pre jeho škandály, opisované ako spolky s diablom, tak dnes oslavuje 90. narodeniny v atmosfére polemík o jeho zásluhách. Sám si však z toho ťažkú hlavu nerobí.
„Skončí teda Belzebub nakoniec v raji?“ pýtali sa ho na tlačovke k narodeninám. „Myslím, že určite. Ale pre Božiu milosť, nie moje zásluhy,“ odpovedal denníku La Repubblica.
Andreotti ešte plánuje napísať knihu memoárov. Veľmi sa však neponáhľa. „Vy nikdy nezostarnete,“ uistil ho nedávno sám pápež Benedikt XVI.
