Spájajú s ním jedno z vrcholných období rímskeho impéria. Jeho meno sa stalo symbolom samozvaných mocnárov. Shakespeare mu venoval hru a filmové spracovanie jeho epochy preslávilo Elizabeth Taylorovú. Gaius Julius Cézar dokázal brilantne vedenými vojnami premeniť Rím z čisto stredozemnej veľmoci na západoeurópske impérium. Ako vojenský vodca urobil tisíce rozhodnutí. Jedno z nich sa však nezmazateľne zapísalo do histórie. Znamenalo koniec Rímskej republiky a neskôr tragický koniec imperátora. So slovami „kocky sú hodené“ prekročil Cézar 11. januára v roku 49 pred Kristom povestnú rieku Rubikon.
Narodil sa v Ríme 13. júla v roku 100 pred Kristom.
Ako samovládca Ríma dal rímske občianstvo všetkým obyvateľom impéria.
15. marca v roku 44 pred Kristom ho zavraždili pred vstupom do senátu.
„Tam sa Cézar zastavil. Váhal. Ešte raz, pri rýchlo tečúcej rieke rozbujnenej po silných dažďoch, prešiel si všetky pre a proti. Potom sa utvrdil vo svojom rozhodnutí. Všetky možné dôsledky jeho výpravy sa mu zjavili v celej svojej hrôze. Keď si ich predstavil, urobilo sa mu nevoľno,“ opisuje Christian Meier osudový moment Cézara v jeho biografii.
V ten januárový deň, keď ambiciózny bývalý správca rímskej Galície Galie stál na brehoch Rubikonu, ktorý pred ním nikto nikdy s vojskom neprekročil, začínala sa písať nová kapitola dejín Ríma. Takmer 51ročný Gaius Julius Cézar vedel, že už nemá čo stratiť. Len získať.
Pred Rubikonom za ním stála úspešná kariéra vojenského vodcu. Cézar, čo v preklade znamená vlasatý, už v mladosti pochopil, že kľúčom k moci v skorumpovanej rímskej politike sú peniaze. Aj preto vstúpil do armády.
Triumvirát a cesta nahor
Na Sicílii sa rýchlo preslávil svojou odvahou. Údajne sa zapojil aj do bojov proti otrockej rebélii vedenej Spartakom. Popri vojenskej stratégii sa cibril aj v rečníckom umení. „Poznáte niekoho, kto aj keby sa venoval rečníckemu umeniu na úkor všetkého ostatného, vie rozprávať lepšie ako Cézar?“ ocenil jeho kvality sám filozof Cicero.
Oba talenty urobili z Cézara obľúbeného a vplyvného muža. „Ukázal sa ako perfektne pripravený slúžiť a lichotiť každému, aj radovým ľuďom,“ povedal o ňom rímsky historik Dio Cassius. Už v roku 70 pred Kristom zvolili Cézara za kvestora v Hispánii, kde nadobudol nemalý majetok.
Peniaze vedel účinne využiť, a traduje sa, že o sedem rokov neskôr si titul najvyššieho kňaza (pontifex maximus) doslova kúpil. Kreslo rímskeho konzula získal už v roku 59 pred Kristom. Tam sa mu podarilo uzatvoriť prvý triumvirát, spojenecký pakt s dvomi najvplyvnejšími mužmi Ríma – Gnaeom Pompeiom Magnom a Marcom Licinom Grassom.
Jeho raketová politická kariéra však úzko súvisela s jeho vojenskými úspechmi. Pred vypršaním jednoročného obdobia si vybavil správu troch provincií: Predalpskej Galície Galie (sever Talianska), Illyricumu (bývalá Juhoslávia) a Narbonskej Galície Galie (južné Francúzsko).
Prvý rímsky cisár
Cézar pochopil, že peniaze sa dajú vytĺcť najmä z vojen. Armádu štyroch légií postupne rozšíril až na dvanásť légií a do roku 49 pred Kristom dobyl rozsiahle územia za Alpami. V Ríme však senátu čoraz viac naháňal strach jeho rastúci vplyv.
Senátorom bolo jasné, že Cézar vedie ilegálne vojny, zamerané najmä na vlastný prospech. Preto keď mu vypršala päťročná lehota správcu Galície Galie, senát nariadil Cézarovi, aby odovzdal vedenie armády a vrátil sa. Crassus bol už štyri roky po smrti a Pompeius sa postavil na stranu senátorov a nechal sa vyhlásiť za diktátora.
Ako verejného nepriateľa čakali za riekou Rubikon na Cézara len dve možnosti. Strata moci a verejná potupa, alebo Pompeiovo kreslo. „Kocky sú hodené,“ povedal a vykročil smerom na Rím. Bol to začiatok päťročnej epochy samovládcu, ktorú ukončilo 23 vražedných bodnutí nožom, ktorými sa ešte pred Judášom stal symbolom zrady Marcus Junius Brutus. Cézar po dobytí Ríma vyhnal Pompeia až do Egypta, kde ho zavraždili.
Na egyptský trón dosadil vládkyňu Kleopatru. Inšpirovaný egyptským kalendárom zmenil začiatok roka z marca na január a mesiac júl vznikol na počesť jeho mena. Udelenie titulu doživotný diktátor znamenalo de facto koniec Rímskej republiky. Na tróne ho nahradil prasynovec Octavius ako cisár Augustus.
