WASHINGTON, BRATISLAVA. „Požiadali by ste svojho účtovníka, aby vykonal operáciu mozgu vášho dieťaťa?" Takouto analógiou zhodnotil Ralph Peters, bývalý spravodajský dôstojník v americkej armáde pre denník New York Post, posledný dôležitý personálny výber Baracka Obamu. Ako nového šéfa CIA, americkej spravodajskej agentúry, v piatok budúci prezident oficiálne predstavil Leona Panettu.
Práve táto jedna z posledných Obamových nominačných tajničiek schytala najviac kritiky. Viacerí experti, ako aj inak Obamovi naklonené médiá, budúcemu prezidentovi vyčítali, že vybral človeka bez skúseností v tajných službách.
Zlepší imidž?
Leon Panetta bol v minulosti dlhé roky kongresmanom za štát Kalifornia. Počas éry demokratického prezidenta Billa Clintona viedol jeho úrad. Napriek tomu, že Panetta nikdy v CIA nepracoval a s tajnými službami má minimálne skúsenosti, Obama svoju voľbu bránil. Do agentúry podľa neho prinesie „mimoriadne manažérske zručnosti, politické vedomosti a integritu".
Práve americká tajná služba bola jedným z hlavných terčov kritiky počas prezidentskej kampane demokratického kandidáta. Obama obviňoval jej zlyhanie pri správe o zbraniach hromadného ničenia v Iraku, ktoré sa nikdy nepotvrdili. Odsudzoval aj kontroverzné spôsoby vypočúvania väzňov v Guantáname.
Nájsť to pravé meno šéfa CIA, ktoré zlepší imidž organizácie, pre Obamu nebolo ľahké. Profesionálne okutí ľudia boli zviazaní s „neslávnymi" rokmi americkej tajnej služby počas vlády Georgea Busha. A tých pár expertov, čo postup CIA za Busha kritizovalo, túto pozíciu odmietlo.
Nakoniec teda prišlo až na Panetta. Ako napísal Washington Post, podľa Obamových poradcov je to „politicky silná osobnosť, ktorá bude chrániť agentúru, a pomôže jej striasť sa Bushových rokov".
V prvej chvíli výber skritizovali aj demokrati v senáte, ktorý bude musieť Obamov návrh schváliť. Po pár telefonátoch Obamu však mnohí z nich svoj odmietavý postoj zmenili.
Ako Carter
V podobnej situácii bol naposledy demokratický prezident Jimmy Carter. Ten rovnako kritizoval CIA v rokoch pred svojim zvolením a za svojho šéfa si vybral tiež človeka mimo spravodajskej služby - admirála Stansfielda Turnera. Ako napísal denník New York Times, ten počas štyroch rokov vlády spravil len malý pokrok. Sám neskôr priznal, že mu v tom bránila pre človeka z vonku neznáma byrokracia.
