MOSKVA. Rasputin, jedna z najbizarnejších i najzáhadnejších postáv ruských dejín, sa narodil (podľa väčšiny zdrojov) pred 140 rokmi, 10. januára 1869. Charizmatický náboženský pútnik zo Sibíri mal veľký vplyv na spoločenské, politické a hospodárske otázky v Rusku v časoch vlády posledných členov dynastie Romanovcov na začiatku 20. storočia, známa bola jeho schopnosť manipulácie s ľuďmi.
Hovorilo sa o jeho neobyčajných schopnostiach, ktoré mu získali úctu medzi obyvateľstvom, na priamy Boží pokyn konal zázraky a liečil choroby. Po smrti sa stal hrdinom a jeho život sa stal námetom viacerých románov a filmov. Nezabudli na neho ani výrobcovia ruského alkoholu, pomenovali po ňom vodku.
Grigorij Jefimovič Rasputin pochádzal z rodiny roľníka a jeho mladosť je zviazaná s malou sibírskou dedinkou Pokrovskoje na Urale. V jeho rodnej obci sa hovorilo, že to bol človek veľmi rozporuplný. Na jednej strane viedol výstredný život, mal povesť záletníka a veľa pil, na druhej sa často modlieval.
Vo veku okolo tridsať rokov začal putovať po krajine, po kláštoroch na Sibíri. Po určitom čase vyšiel spoza kláštorných múrov medzi dôverčivých veriacich už ako "svätý". Rusko bolo zaostalou krajinou, myslenie mužíkov primitívne.
Najskôr sa stával autoritou na dedinách, potom sa jeho povesť šírila do malých miest, nakoniec sa stal známy po celej gubernii. Zástupy roľníkov, mužov a žien sa mu hádzali k nohám, bozkávali jeho rúcho a volali ho "otec Grigorij, náš spasiteľ". Mních spieval sväté piesne, v špinavej sutane, zarastený a neučesaný tiahol od dediny k dedine.
Po príchode do Petrohradu po roku 1904 si postupne získal priazeň a sympatie niektorých ruských kňažných, neskôr sa mu podarilo nadviazať priateľstvo s cárom Mikulášom II., hlavne s jeho manželkou, cárovnou Alexandrou Fjodorovnou vďaka hypnotickým schopnostiam, ktoré zlepšovali stav ťažko chorého hemofilického cároviča Alexeja Nikolajeviča.
Fakt, že Rasputin cársku rodinu čoraz viac ovládal, dokonca i v politických a vojenských otázkach poburoval ruskú aristokraciu a pre mnoho ľudí, blízkych cárskej rodine, sa stal nepohodlným. Svojím škandálnym súkromným životom zdiskreditoval cársku rodinu nielen v očiach petrohradskej verejnosti, ale cárova popularita klesala pred celým ruským národom.
Dňa 30. decembra 1916 Rasputina šľachtici a aristokrati (aj cárov bratranec, vojvoda Dmitrij Pavlovič, spolu s kniežaťom Felixom Jusupovom), zavraždili a jeho telo hodili do rieky. Smrť Rasputina bola zvláštna. Najprv prežil otravu (vo víne a koláčoch boli cyankáli), potom výstrely z revolvera. Zomrel, až keď sa utopil, keď ho zúfalí sprisahanci hodili do rieky.
Jeho vraždou, dodnes opradenou nejasnosťami, sa zaoberá i nový ruský filmový projekt. Ruský spisovateľ, scenárista a amatérsky historik Alexander Lebedev prišiel s teóriou oslabiť vplyv Ruska v oblasti Čierneho mora a odstrániť cára. V súvislosti s klesajúcou popularitou cára ho chceli prinútiť vzdať sa trónu a nahradiť ho jeho bratrancom, vojvodom Dmitrijom Pavlovičom, ktorý bol Britom viac naklonený. Svoju úlohu mal zohrať Rasputin a prostredníctvom cárovnej, na ktorú mal vplyv, donútiť cára abdikovať, čo Rasputin odmietol, tak ho zavraždili.
Zatiaľ, čo na Západe Rasputina vnímajú ako rozporuplnú osobnosť, väčšina ruských veriacich ho uctieva vďaka "zázrakom", ktoré urobil. Pravoslávny kňaz Ivan Ochlobystin, herec v úlohe Rasputina v uvedenom ruskom filmovom projekte o Rasputinovi hovorí: "Bol to veľmi nadaný človek, nezištný, nepochybne veľmi talentovaný liečiteľ s darom vidieť do budúcnosti".
Je ťažké predvídať, akú úlohu by bol zohral Rasputin, keby sa bol dožil revolúcie v roku 1917. Údajne neodporúčal cárovi vstup do prvej svetovej vojny a predpovedal neúspešnosť tohto kroku. Jeho veštba sa splnila aj v tom, keď sa vyhrážal, že ak zomrie rukou príslušníka cárskej rodiny, cár čoskoro príde o moc.
Najstaršia Rasputinova dcéra Mária po jeho smrti zutekala pred revolúciou s manželom do Paríža, neskôr sa usadila v USA a písala knihu o Rasputinovi.
