WASHINGTON, BRATISLAVA. Kto môže mladému politikovi bez skúseností najlepšie poradiť ako byť správnym prezidentom? Barack Obama, ktorého o dva týždne inaugurujú za 44. lídra Spojených štátov, našiel jednoduchú odpoveď. Bývalí prezidenti.
Práve z jeho iniciatívy sa včera na spoločnom obede v Bielom dome stretli všetci žijúci bývalí, súčasní, ale aj budúci prezidenti. Takéto vzácne osadenstvo sa na jednom mieste stretáva len na výnimočných udalostiach ako sú napríklad štátne pohreby.
Historické stretnutie
Demokratickí lídri Jimmy Carter a Bill Clinton a republikánska dynastia Bushovcov vládli Spojeným štátom dohromady 24 rokov. Práve využiť tieto skúsenosti chcel Obama, keď navrhol na predchádzajúcom spoločnom stretnutí Georgeovi Bushovi „obed prezidentov". Ten podľa hovorkyne Bieleho domu označil nápad za „fantastický".
Obamov krok bol historický. Ešte sa nestalo, aby sa budúci prezident pred inauguráciou stretol so všetkými žijúcimi bývalými vodcami krajiny.
„Jedinečné na tom je, že Obama vydal skutočné posolstvo: hľadám poradcu a radu od všetkých exprezidentov," povedal pre CBS prezidentský historik Douglas Brinkley.
O deťoch v Bielom dome?
Téma rozhovorov sa však dala iba hádať. Na obede mali byť prítomní iba piati muži. „Neviem, asi sa nás Obama bude pýtať nejaké otázky. Ak nie, budeme si iba rozprávať príbehy," povedal podľa AP nedávno súčasná hlava štátu George Bush.
„Všetci by sme chceli byť muchou na stene a počúvať rozhovor," povedala novinárom hovorkyňa Bieleho domu. Podľa nej sa mohli muži baviť aj o veciach, akým je napríklad výchova detí v Bielom dome, ktoré sa nasťahujú do Washingtonu spolu s otcomprezidentom. Ešte pred obedom sa mal Obama osamote stretnúť s odchádzajúcim prezidentom Georgeom Bushom. Ten si užíva posledné dva týždne v úrade a podľa hovorkyne si už spolu s prvou dámou Laurou Bushovou „balia svoje veci".
Blízky východ: večná téma
Témy rozhovoru medzi Obamom a Bushom mali byť vážnejšie. Okrem ekonomickej recesie, ktorá by sa podľa najnovších predpokladov mala začiatkom tohto roka zrýchliť viac, ako sa doteraz predpokladalo, mali prebrať aj izraelsko-palestínsku vojnu v Gaze.
Od svojich predchodcov mohol budúci prezident získať aj nejaké tie rady o Blízkom východe. Tamojší konflikt museli počas svojho úradu riešiť všetci.
Mimochodom, keď sa v roku 1981 naposledy stretli všetci žijúci prezidenti v Bielom dome, bol tiež témou Blízky východ. Odchádzali spolu na pohreb zavraždeného egyptského prezidenta Anwara Sadata.
Demokratický exprezident za svoju diplomatickú činnosť získal aj Nobelovu cenu za mier. Mnohé jeho názory sú však kontroverzné.
Od čias, keď opustil Biely dom, uplynuli už takmer tri desaťročia. Napriek svojmu veku však Jimmy Carter (84) patrí medzi najaktívnejších žijúcich exprezidentov.
Demokrat často behá po svete a dohoduje mier. Urovnával spory USA so Severnou Kóreou či konflikty v Afrike a Latinskej Amerike. Za „hľadanie mierových riešení medzinárodných konfliktov" získal v roku 2002 Nobelovu cenu za mier. Ako tretí americký prezident, ale prvý za činnosť vo „výslužbe".
Mnohé Carterove názory však vzbudzujú rozruch.
V sporoch na Blízkom východe často neamericky kritizuje Izrael. Minulý rok rokoval niekoľko hodín aj s exilovým lídrom palestínskej teroristickej skupiny Hamas Mišaálom.
Otec odchádzajúceho prezidenta si užíva dôchodok rybárčením.
Politická jeseň Georgea Busha staršieho (84) je na rozdiel od jeho rovesníka Jimmyho Cartera pokojná. Po tom, čo v roku 1992 prehral svoj boj o znovuzvolenie za amerického prezidenta s Billom Clintonom, odišiel republikán do dôchodku.
Napriek tomu, že sa stále objavuje na verejnosti, v médiách o ňom nepočuť tak často ako o ostatných dvoch žijúcich exprezidentoch.
Výnimkou bol tento týždeň. Exprezident povedal, že po tom, čo sa stal prezidentom jeho syn George W. Bush, by rád kreslo v Bielom dome doprial aj svojmu druhému synovi Jebovi.
Inak skôr o ňom počuť v nepolitických témach. Ako napríklad minulý rok, keď médiá informovali, že exprezident ako vášnivý rybár chytil 60kilovú rybu.
Posledný demokrat ako šéf Bieleho domu sa vďaka svojej žene Hillary stále motá okolo veľkej politiky.
Nechýbalo až tak veľa, a Bill Clinton (62) sa mohol stať prvým „prvým džentlmenom" Spojených štátov. Jeho manželka Hillary Clintonová bola ešte pred rokom horúca kandidátka demokratov na post prezidenta.
Sen Clintonovej manželky vyfúkol Barack Obama, a Hillary zostal „len" post budúcej ministerky zahraničia. Aj táto funkcia však sčasti ovplyvní aktivity exprezidenta Clintona.
Ten počas ôsmich rokov mimo úradu napísal pamäte, otvoril knižnicu a veľa prednášal. Venoval sa najmä charitatívnej činnosti, keď jeho nadácia podporuje boj proti chudobe či AIDS v rozvojových častiach sveta.
Keď však musel odhaliť darcov, zistilo sa, že ho vo veľkom podporujú aj štáty ako napríklad Saudská Arábia.