O Emilovi Radokovi sa nehovorí zďaleka toľko ako o jeho bratovi Alfrédovi, po ktorom je v Česku pomenovaná prestížna divadelná cena. Ich spolupráca na úspešných projektoch Laterna Magika a Polyekran zviditeľnila v druhej polovici 20. storočia Československo na svetových výstavách.
Emil Radok Narodil sa 22. mája 1918.
Je spolutvorcom audiovizuálnych predstavení Laterna Magika a Polyekran.
V roku 1968 odišiel žiť do Kanady.
Zomrel 7. januára 1994.
Emil Radok, mladší z bratov Radokovcov, sa narodil 22. mája 1918 v Kolodějích nad Lužnicí v južných Čechách. Spolu s o štyri roky starším Alfrédom, najvýznamnejšou osobnosťou povojnovej českej divadelnej réžie, prežili časť života vo Valašskom Meziříčí.
Ukryli sa tu po uzavretí vysokých škôl počas druhej svetovej vojny. Ako študent estetiky a dejín umenia tu Emil Radok prednášal teóriu umenia.
Mladá scéna
Z iniciatívy Radokovcov sa Valašské Meziříčí stalo v tom čase aj pôsobiskom súboru Mladá scéna. Mladá scéna existovala krátko, len v rokoch 1941 – 1942. Považuje sa za predchodkyňu neskorších divadiel poézie.
Prvým vystúpením súboru bolo More Jiřího Wolkra vo vyhotovení zborovej recitácie. Na tieto roky spomína Emil Radok v knihe Když vítr teče travou.
Po druhej svetovej vojne začal Emil Radok pôsobiť ako divadelný a filmový kritik. Istý čas pôsobil v redakcii Práca, odkiaľ po februári 1948, po tom, čo mu začali cenzurovať prvé texty, odišiel. Začal pracovať na Barrandove ako scenárista a ako divadelný dramaturg v Olomouci. Neskôr fungoval ako vedúci redaktor divadelnej literatúry vo vydavateľstve Orbis.
Laterna Magika
Oboch bratov spájala okrem divadelného umenia aj kinematografia. V čase, keď si Alfréd po propagandistickej kritike na svoje filmy Daleká cesta (1949) a Divotvorný klobouk (1952) musel hľadať nové zamestnanie, vznikli z iniciatívy Emila Radoka, Josefa Svobodu a pracovníkov Výskumného ústavu zvukovej a obrazovej techniky veľkolepé projekty Laterna Magika a Polyekran. Spoločne ich vytvorili pre EXPO 1958 v Bruseli a diela sa stali sa svetoznámymi.
Laterna Magika vytvorila základ experimentov s audiovizuálnou technikou. V poňatí Radokovcov bola typom divadla zlučujúcim živého herca na scéne s filmovou projekciou.
Polyekran funguje na princípe premietania na viacero plátien bez hereckej akcie na proscéniu. Je to montáž obrazov prebiehajúcich nielen chronologicky, ale aj simultánne, podľa vopred pripraveného plánu scenáristov.
Počet a tvar premietacích plôch možno meniť podľa umeleckého zámeru.
Azyl v Kanade
Výtvarné chápanie Polyekranu v podaní Emila Radoka obohatili o epické a dramatické prvky aj Ján Kadár a Elmar Klos, režiséri oscarového Obchodu na Korze. Obaja sa s Radokovcami priatelili. Keď koncom 50. rokoch dostal Kadár pracovný dištanc, práve Laterna Magika sa mohla stať jeho azylom.
V priebehu dvoch rokov – 1958 a 1959 vznikli štyri komponované audiovizuálne polyekranové programy: Pražské jaro, Člověk a sklo, Zrcadlo mé vlasti a Expo 58 očima diváka. V roku 1959 sa začali pripravovať dva nové programy Cesta strany a Mládí. Autormi druhého z nich sú Kadár s Klosom.
Emil Radok a Josef Svoboda sa neskôr stali aj autormi Polyekranu z československého pavilónu na svetovej výstave v Montreale v roku 1967.
Od roku 1968 žil Emil Radok v Kanade, kde aj zomrel. Práve dnes uplynulo od jeho smrti pätnásť rokov.
V zahraničí vytváral náročné výstavné programy založené na audiovizuálnej technike, napríklad pre organizáciu Walta Disneyho či vedecko-zábavný park v Poitiers vo Francúzsku.
V Montreale založil Výskumný ústav pokročilých audiovizuálnych foriem. Za film Krotenie démonov, pripravený pre EXPO 86 vo Vancouveri, získal Cenu Génia.
Po Emilovi Radokovi je v Česku pomenovaná cena, udeľovaná v rámci Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary. Rozhoduje o nej Únia českých počítačových a multimediálnych umelcov.
Cena podporuje nové tvorivé postupy s použitím nových techník a špičkových technológií.
