Tak ako väčšina ľudí, čo prežili holokaust, ani Simon Wiesenthal sa nevrátil k predchádzajúcemu spôsobu života. Už neprojektoval vily pre bohatých židov, ceruzku už nikdy nechytil do ruky. Svoj mozog, trpezlivosť a dobré kontakty využil inak. Po tom, čo akoby zázrakom prežil 11 nemeckých pracovných a koncentračných táborov, svoj život zasvätil jedinému: lovu nacistov. Zaznamenal viacero úspechov a zažil veľa kritiky. Od neonacistov, popieračov holokaustu, ale aj od židov či bývalých väzňov koncentrákov. Práve tá ho bolela najviac. Simon Wiesenthal sa narodil v posledný deň roku 1908.
Simon Wiesenthal
- Narodil sa 31. decembra 1908.
- Vyštudoval architektúru.
- Prežil pobyt v jedenástich pracovných a koncentračných táboroch.
- Po vojne sa venoval lovu nacistov.
- Zomrel 20. septembra 2005.
Jeho rodičia boli ortodoxní židia. Nemali sa zle, ale boháči neboli. Otca stratil Wiesenthal za prvej svetovej vojny. Mama sa neskôr vydala a porodila Wiesenthalovi nevlastného brata. Toho spolu s nevlastným otcom o pár rokov neskôr umučila sovietska NKVD.
Z architekta väzeň
V dedine neďaleko Ľvova, kde prežil detstvo, spoznal aj svoju budúcu ženu Cylu. Aj jej sa podarilo prežiť holokaust. Vďaka árijskému vzhľadu a manželovej pomoci. Ich jediná dcéra Paulinka sa narodila v roku 1946. Dnes žije v Izraeli.
Wiesenthal chcel študovať architektúru, ale na univerzite vo Ľvove už pre kvóty židov nechceli prijímať, a tak diplom získal v Prahe. Vrátil sa domov, oženil sa s Cylou, stal sa spoločníkom architektonickej kancelárie a žil si bežný život dobre zabezpečeného muža.
Mocní vtedajšieho sveta však hrali proti nemu. Ľvov najprv obsadili Rusi. Wiesenthal s rodinou mohol skončiť v gulagu, ale podarilo sa mu podplatiť komisára NKVD a načas sa zachránil.
Potom prišli Nemci a Wiesenthal skončil v roku 1941 v pracovnom tábore. Spolu s manželkou maľovali hákové kríže na nemecké vojenské vagóny. Tam sa Wiesenthalovi podarilo zaujať nemeckého dôstojníka, ktorý mu dal prácu v kancelárii.
Na železničnom depe Wiesenthal prišiel k plánom železníc. Výmenou za oslobodenie a ukrývanie Cyly ich dal poľskému odboju. Ostatných príbuzných zachrániť nedokázal. Osemdesiatdeväť členov jeho rodiny zahynulo počas holokaustu.
Dvadsiateho apríla 1943, na Hitlerove narodeniny, Wiesenthal už stál v rade zajatcov čakajúcich na popravu.
Šťastie
Opäť pri ňom stálo šťastie. Jeden z dôstojníkov rozhodol, že ho potrebujú na fronte. Z pracovného tábora sa mu pomocou odboja podarilo ujsť, ale v roku 1944 ho chytilo gestapo. Dvakrát sa pokúsil o samovraždu, ale smrť stále neprichádzala. Putoval po rôznych koncentrákoch, prežil pochod smrti. Vykúpenie prišlo v máji 1945, keď Američania oslobodili Mauthausen. Vychudnutý a zdrvený Wiesenthal sa hneď pustil do hľadania ženy a do práce pre americké jednotky. Začal zhromažďovať dôkazy o nemeckých vojnových zločinoch, vypočúval zajatcov, pomáhal pri dolapení prvých dozorcov v koncentrákoch.
Lov na nacistov
V roku 1947 založil dokumentačné stredisko v Linzi, ktoré sa stalo predobrazom neskoršieho Wiesenthalovho centra. V jeho sieťach skončil dôstojník, ktorý zatkol Annu Frankovú, veliteľ Treblinky aj dozorkyňa z Majdanku. Jeho rola pri dolapení Adolfa Eichmanna je kontroverzná. Niektorí tvrdia, že bez neho by Eichmanna Mossad nikdy nedostal, iní zase, že Wiesenthal svoju úlohu preháňa.
V 70. rokoch Wiesenthal spôsobil škandál, keď objavil nacistickú minulosť viacerých rakúskych politikov. V Rakúsku, ktorému roky trvalo, kým priznalo, že nebolo len Hitlerovou obeťou, ho len ticho trpeli. V konflikte bol aj s Eliem Wieselom, ktorý mu vyčítal, že sa sústreďuje len na židovské obete holokaustu. Simon Wiesenthal zomrel v spánku pred tromi rokmi. Pochovali ho v Izraeli.
