Tak ako väčšina ľudí, čo prežili holokaust, ani Simon Wiesenthal sa nevrátil k predchádzajúcemu spôsobu života. Už neprojektoval vily pre bohatých židov, ceruzku už nikdy nechytil do ruky. Svoj mozog, trpezlivosť a dobré kontakty využil inak. Po tom, čo akoby zázrakom prežil 11 nemeckých pracovných a koncentračných táborov, svoj život zasvätil jedinému: lovu nacistov. Zaznamenal viacero úspechov a zažil veľa kritiky. Od neonacistov, popieračov holokaustu, ale aj od židov či bývalých väzňov koncentrákov. Práve tá ho bolela najviac. Simon Wiesenthal sa narodil v posledný deň roku 1908.
Simon Wiesenthal
Narodil sa 31. decembra 1908. Vyštudoval architektúru. Prežil pobyt v jedenástich pracovných a koncentračných táboroch. Po vojne sa venoval lovu nacistov. Zomrel 20. septembra 2005.
Jeho rodičia boli ortodoxní židia. Nemali sa zle, ale boháči neboli. Otca stratil Wiesenthal za prvej svetovej vojny. Mama sa neskôr vydala a porodila Wiesenthalovi nevlastného brata. Toho spolu s nevlastným otcom o pár rokov neskôr umučila sovietska NKVD.
Z architekta väzeň
V dedine neďaleko Ľvova, kde prežil detstvo, spoznal aj svoju budúcu ženu Cylu. Aj jej sa podarilo prežiť holokaust. Vďaka árijskému vzhľadu a manželovej pomoci. Ich jediná dcéra Paulinka sa narodila v roku 1946. Dnes žije v Izraeli.
Wiesenthal chcel študovať architektúru, ale na univerzite vo Ľvove už pre kvóty židov nechceli prijímať, a tak diplom získal v Prahe. Vrátil sa domov, oženil sa s Cylou, stal sa spoločníkom architektonickej kancelárie a žil si bežný život dobre zabezpečeného muža.
Mocní vtedajšieho sveta však hrali proti nemu. Ľvov najprv obsadili Rusi. Wiesenthal s rodinou mohol skončiť v gulagu, ale podarilo sa mu podplatiť komisára NKVD a načas sa zachránil.
Potom prišli Nemci a Wiesenthal skončil v roku 1941 v pracovnom tábore. Spolu s manželkou maľovali hákové kríže na nemecké vojenské vagóny. Tam sa Wiesenthalovi podarilo zaujať nemeckého dôstojníka, ktorý mu dal prácu v kancelárii.
Na železničnom depe Wiesenthal prišiel k plánom železníc. Výmenou za oslobodenie a ukrývanie Cyly ich dal poľskému odboju. Ostatných príbuzných zachrániť nedokázal. Osemdesiatdeväť členov jeho rodiny zahynulo počas holokaustu.
Dvadsiateho apríla 1943, na Hitlerove narodeniny, Wiesenthal už stál v rade zajatcov čakajúcich na popravu.
Šťastie
Opäť pri ňom stálo šťastie. Jeden z dôstojníkov rozhodol, že ho potrebujú na fronte. Z pracovného tábora sa mu pomocou odboja podarilo ujsť, ale v roku 1944 ho chytilo gestapo. Dvakrát sa pokúsil o samovraždu, ale smrť stále neprichádzala. Putoval po rôznych koncentrákoch, prežil pochod smrti. Vykúpenie prišlo v máji 1945, keď Američania oslobodili Mauthausen. Vychudnutý a zdrvený Wiesenthal sa hneď pustil do hľadania ženy a do práce pre americké jednotky. Začal zhromažďovať dôkazy o nemeckých vojnových zločinoch, vypočúval zajatcov, pomáhal pri dolapení prvých dozorcov v koncentrákoch.
Lov na nacistov
V roku 1947 založil dokumentačné stredisko v Linzi, ktoré sa stalo predobrazom neskoršieho Wiesenthalovho centra. V jeho sieťach skončil dôstojník, ktorý zatkol Annu Frankovú, veliteľ Treblinky aj dozorkyňa z Majdanku. Jeho rola pri dolapení Adolfa Eichmanna je kontroverzná. Niektorí tvrdia, že bez neho by Eichmanna Mossad nikdy nedostal, iní zase, že Wiesenthal svoju úlohu preháňa.
V 70. rokoch Wiesenthal spôsobil škandál, keď objavil nacistickú minulosť viacerých rakúskych politikov. V Rakúsku, ktorému roky trvalo, kým priznalo, že nebolo len Hitlerovou obeťou, ho len ticho trpeli. V konflikte bol aj s Eliem Wieselom, ktorý mu vyčítal, že sa sústreďuje len na židovské obete holokaustu. Simon Wiesenthal zomrel v spánku pred tromi rokmi. Pochovali ho v Izraeli.
