HAVANA.
Sto ozbrojených Kubáncov pod vedením mladého právnika Fidela Castra podniklo útok na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba. Od tohto útoku sa oficiálne datuje začiatok kubánskej revolúcie, ktorá sa úspešne skončila 1. januára 1959.
Útok iniciovala organizácia Hnutie mládeže storočia. Jej čelnými predstaviteľmi boli Fidel Castro a Abel Santamaria. Hnutie mladej kubánskej inteligencie vychádzalo z tradície José Martího a nesúhlasilo s vládnucimi praktikami diktátora Fulgenciu Batistu. José Martí bol kubánsky mysliteľ, revolucionár a národný buditeľ, ktorý v 19. storočí bojoval za nezávislosť ostrova od Španielska. Batista bol nekompromisný a zároveň skorumpovaný muž, ktorý sa prostredníctvom dvoch revolúcií dostal dvakrát k moci. Diktátorom bol už v roku 1933, keď zorganizoval tzv. revoltu seržantov. V rokoch 1940 - 1944 bol na Kube prezidentom. Potom musel odísť ako neprijateľný pre krajinu do exilu, aby sa v roku 1952 vrátil, prostredníctvom armády získal moc a nastolil represívnu vojenskú diktatúru. Využíval podporu USA, ktoré sa obávali komunistického prevratu na Kube. Ostrov bol rajom dovolenkárov zo Spojených štátov a jeho hospodárstvo bolo prevažne v rukách amerického kapitálu. Predovšetkým vidiek trpel dlhodobou hospodárskou krízou skorumpovaného vládcu, ktorý odolával tlakom demokratického, ale aj komunistického charakteru. Jeho vláda bola symbolom neslobody a predovšetkým utrpenia vidieckeho obyvateľstva, ktoré sa utápalo v práci na rozsiahlych plantážach cukrovej trstiny.
Prvý Castrov pokus o zvrhnutie vojensko-represívneho režimu sa skončil neúspešne. Samotného Castra zajali a odsúdili na 15 rokov väzenia. Svoju obhajobu úspešne založil na odkaze José Martího. Možno aj preto ho v roku 1955 na základe amnestie prepustili. Odišiel do exilu v Mexiku. Poučený z prvého neúspešného, revolučného pokusu organizoval Hnutie 26. júla, ktoré pripravovalo inváziu na Kubu so zámerom zvrhnúť tamojší režim. Tento akt sa revolucionárom na čele s Castrom aj podaril, keď po tzv. gerilovej vojne (1956-1958) zvrhli v roku 1959 Batistov režim.
Fidel Castro sa neskôr priklonil k socializmu. Stal sa komunistickou analógiou diktátora Batistu, voči ktorého praktikám bojoval. Castro na udržanie moci používal výrazne antidemokratické prvky, represálie a podporu Sovietskeho zväzu. Napriek krachu komunistickej ideológie zostal na vrchole kubánskej moci do roku 2008.
Fidel Castro sa vzdal úradu kubánskeho prezidenta 19. februára 2008. Kubánsky parlament zvolil 24. februára 2008 jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu. Stal sa tak jediným nominantom na funkciu prezidenta.
