JERUZALEM, GAZA, KÁHIRA. Izrael dnes oznámil, že je ochotný spolupracovať s vládami Francúzska a iných štátov v otázke poskytnutia humanitárnej pomoci obyvateľom pásma Gazy. Tel Aviv však zároveň so značnou neochotou zareagoval na výzvy medzinárodného spoločenstva, aby na 48 hodín zastavil vojenské operácie proti radikálnemu palestínskemu hnutiu Hamas.
"Židovský štát nemá v úmysle zabrániť dodávkam humanitárnej pomoci pre Palestínčanov. Naopak, je v tomto smere ochotný spolupracovať so všetkými relevantnými zahraničnými organizáciami. Na druhej strane však Tel Aviv nemieni zmierniť tlak na militantov Hamasu, aby zabránil ich opätovnému sformovaniu sa a obnoveniu protiizraelských raketových útokov," povedal novinárom Mark Regev, hovorca premiéra Ehuda Olmerta.
Bush hovoril s palestínskymi lídrami o ukončení násilností v pásme Gazy
CRAWFORD. O možnostiach ukončenia násilností v autonómnom pásme Gazy hovoril dnes šéf Bieleho domu George W. Bush telefonicky s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom a s premiérom Salámom Fajjádom.
"Prezident USA diskutoval s poprednými predstaviteľmi Palestínčanov o podmienkach uzavretia efektívneho prímeria medzi znepriatelenými blízkovýchodnými stranami, ktoré by podľa Georgea W. Busha mal rešpektovať predovšetkým Hamas. Šéf Bieleho domu zopakoval svoje obavy o osud civilného obyvateľstva pásma Gazy a zdôraznil vôľu USA aktívne sa zúčastniť na procese distribúcie humanitárnej pomoci pre trpiacich civilistov," povedal hovorca Bieleho domu Gordon Johndroe, podľa ktorého hovoril George W. Bush o krízovej situácii v pásme Gazy aj s egyptským prezidentom Husním Mubarakom.
Izraelská vzdušná ofenzíva si od sobotňajšieho začiatku vyžiadala v autonómnom pásme Gazy najmenej 360 obetí na životoch, niekoľkonásobne viac ľudí utrpelo zranenia. Pri palestínskych raketových a mínometných útokoch prišli v pondelok o život štyria Izraelčania vrátane jedného vojaka.
Európska komisia vyzvala Izrael a hnutie Hamas, aby zastavili všetky útoky postihujúce civilistov a umožnili prísun humanitárnej pomoci do pásma Gazy.
Egypt otvorí hranice až vtedy, keď bude vládnuť Abbás
Egypt otvorí hraničné priechody s palestínskym Pásmom Gazy až vtedy, keď súčasné vládnuce hnutie Hamás vystrieda vláda palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása a keď opäť začne platiť dohoda z roku 2005.
Jej súčasťou bolo umožnenie prístupu pozorovateľom z Európskej únie, ktorí sledovali hranicu a prevádzkovali kamery po stiahnutí sa Izraela z pásma. Túto dohodu však Hamás po svojom nástupe k moci v roku 2007 porušil. "Egypt sa nebude podieľať na štiepení Palestínčanov tým, že by otvoril priechod v Rafahu bez účasti palestínskej vlády a pozorovateľov EÚ, čím by sa porušila dohoda z roku 2005" medzi Izraelom a Abbásom, povedal Mubarak v televíznom prejave.
Egypt sa dostal pod paľbu kritiky islamistov z Hamásu a ich prívržencov v moslimskom svete za to, že neotvoril hranice s Pásmom Gazy pre ľudí ani tovar. Niektorým zraneným Palestínčanom po izraelskom bombardovaní však ponúkol liečenie na svojom území a umožnil do oblasti aj prísun zdravotníckych pomôcok.
Kritika sa Mubarakovi ušla aj za to, že dva dni pred sobotňajším začiatkom izraelského bombardovania hovoril s ministerkou zahraničných vecí židovského štátu Cipi Livniovou, čím vzbudil podozrenie, že o útoku vedel. Mubarak napriek tomu tvrdí, že je absolútne proti týmto operáciám. "Hovoríme Izraelu, že odmietame a odsudzujeme tieto útoky, ktoré musia okamžite prestať," povedal v televíznom prejave.
Izraelská loď sa zrazila s aktivistami
Izraelská vojenská loď sa dnes zrazila s menším plavidlom medzinárodnej skupiny aktivistov, ktorí viezli humanitárnu pomoc do pásma Gazy. Informovalo o tom izraelské ministerstvo zahraničných vecí.
Po sobotňajšom spustení náletov na ciele radikálneho hnutia Hamas vyhlásil Izrael pobrežné pásmo a okolie za uzavretú vojenskú zónu. Aktivistom na jachte Dignity, ktorá vyplávala z Cypru v pondelok večer, nepovolili zakotviť v Gaze.
Hnutie Slobodná Gaza pre agentúru Reuters uviedlo, že izraelská loď vrazila ešte v medzinárodných vodách do ich prenajatej jachty, ktorá má na palube tri a pol tony lekárskych potrieb a 16 osôb. Podľa skupiny na jachtu tiež strieľali. Pri incidente nikto neutrpel zranenia.
Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí poprel tvrdenia o streľbe. Uviedol však, že medzi oboma loďami došlo k "fyzickému kontaktu". Jachta podľa neho nereagovala na rádiové výzvy izraelského hliadkovacieho člna, ktorý ju odprevadil späť do cyperských vôd.
Podľa aktivistov je ich loď poškodená, aj keď nie vážne, a snažia sa s ňou dostať do Libanonu.
Skupina Slobodná Gaza doviezla od augusta do palestínskeho pásma humanitárnu pomoc najmenej päťkrát. Jej cieľom bolo symbolicky prelomiť izraelskú blokádu Gazy, do ktorej ich izraelské námorné sily dosiaľ vo všetkých prípadoch pustili.
Izrael odmietol prímerie s radikálnym Hamasom
Izrael odmietol dnes prímerie s radikálnym hnutím Hamas v pásme Gazy, pokým nedôjde k zastaveniu hrozby raketových útokov z tohto územia. Podľa izraelskej vlády je krajina pripravená viesť terajšiu ofenzívu v Gaze aj niekoľko týždňov.
"Nie je priestor pre prímerie," vyhlásil minister vnútra Meir Šeetrit pre izraelský rozhlas počas štvrtého dňa najintenzívnejšej vzdušnej ofenzívy v Gaze za niekoľko desaťročí, pri ktorej zahynulo takmer 350 Palestínčanov. Podľa agentúry OSN najmenej 62 z nich boli civilisti. Rakety odpálené palestínskymi militantmi z Gazy zabili štyroch Izraelčanov.
"Vláda je odhodlaná odstrániť hrozbu ostreľovania juhu (Izraela raketami)," povedal Šeetrit. "Preto izraelská armáda nesmie zastaviť túto operáciu skôr, ako zlomí vôľu Palestínčanov a Hamasu pokračovať v streľbe na Izrael. To je cieľ a ten musí byť dosiahnutý," dodal.
Izrael v súčasnosti nemá záujem o obnovenie prímeria s palestínskym militantným hnutím Hamás, povedal aj izraelský minister pre infraštruktúru Benjamin Ben-Eliezer.
Námestník izraelského ministra obrany Matan Vilnai medzitým uviedol, že armáda "sa pripravila na niekoľko dlhých týždňov" operácií.
Armáda je pripravená na pozemnú operáciu v Gaze
Pozemné sily izraelskej armády sú pripravené zasiahnuť v Pásme Gazy, ak na to dostanú príkaz. "Pozemné sily sú pripravené," povedala hovorkyňa izraelskej armády Avital Liebovitzová pre agentúru AFP. V súčasnej fáze konfliktu útočí Izrael na pozície hnutia Hamás zo vzduchu a mora, je však možné, že do bojov sa zapoja aj pozemné sily, uviedla hovorkyňa.
Izraelský premiér Ehud Olmert označil bombardovanie pozícií hnutia Hamás za "prvú fázu" operácií v Pásme Gazy. Vzdušné údery, ktoré sa začali v sobotu, sú "prvou z niekoľkých fáz schválených bezpečnostným kabinetom", povedal Olmert v utorok na stretnutí s s izraelským prezidentom Šimonom Peresom. Olmerta citoval prezidentov hovorca Ayelet Frisch. Izrael bombarduje ciele Hamásu v odvete za pokračujúce raketové útoky palestínskych militantov.
Izraelské lietadlá uskutočnili v utorok nadránom nad Pásmom Gazy desiatky vzdušných útokov, pri ktorých zahynulo najmenej 10 Palestínčanov a ďalších 40 sa zranilo. Agentúru AFP o tom informoval šéf záchrannej služby v Gaze Moawíja Abú Hassanín. Pri najmenej 40 náletoch, namierených predovšetkým na metropolu Gaza, prišlo k poškodeniu ministerstiev a bezpečnostných budov Hamásu, uviedli svedkovia a predstavitelia militantného hnutia. Izraelská armáda najnovšie akcie potvrdila a zdôraznila, že "útočí na ciele Hamásu".
