JAKARTA. Pamiatku obetí zabitých pri tsunami, ktoré pred štyrmi rokmi zasiahlo juhovýchodnú Áziu, si dnes uctili tisícky pozostalých, ktorí sa modlili a zapaľovali sviečky na plážach od Indonézie po Indiu. Pri mohutnom podmorskom zemetrasení v roku 2004 a následných vysokých vlnách na pobreží štátov Indického oceánu zahynulo podľa agentúr 220- až 280-tisíc ľudí.
Fotogaléria
Pre mnohých sa stal tichý obrad chvíľou zamyslenia nad ich životom a pomaly postupujúcej rekonštrukcii domov
Ibrahim Musa, 24-ročný štátny zamestnanec v ťažko postihnutej indonézskej provincii Aceh, má pocit, že to bolo včera, čo jeho rodinu zmietlo more.
„Ani dnes, po štyroch rokoch, nemôžem zabudnúť ako som stratil manželku a dieťa. Nemôžem zabudnúť, ale musím prijať ich odchod ako svoj osud," povedal.
Musa sa zišiel s tisíckami ostatných pozostalých na pobreží Acehu. 40-ročná Siti Hasnainiová, ktorá vtedy žila s dvoma deťmi a manželom v slume, sa modlila za dcéru, ktorú jej more vzalo. Domy pre Hasnaini a takmer 900 ďalších rodín sa majú dokončiť do februára. Výdavky na výstavbu dosiahli v prepočte okolo sto miliónov korún. Asi 70 percent z tejto sumy tvoria dary zo zahraničia. *Podľa hovorcu indonézskej vlády Juandu Djamal zatiaľ postavili 124-tisíc domov.
Na thajských plážach, kde prišli o život tisícky miestnych ľudí a turistov, sa zhromažďovali členovia rodín a priateľov na modlitby.
Paulette a Bauke Van den Wyngaardovci z Holandska, ktorí sa každý rok vracajú na phuketskú pláž Patong, kde katastrofu prežili, boli medzi nimi. „My sme našťastie prežili, iní také šťastie nemali," hovorí Paulette, ktorú zachránil z rozbúrených vôd pracovník hotela.
Svojich mŕtvych si pripomenula aj India. Indonézske koralové útesy poškodené tsunami sa rýchlo obnovili. Pomohol im ďalší prirodzený rast a pokles nezákonného rybolovu. Výskumy ktoré sa začali v decembri 2004 ukázali, že bola poškodená až tretina útesov a experti predpovedali, že potrvá najmenej desať rokov, než sa naplno obnovia.
Vedci z newyorskej Wildlife Conservation Society v spolupráci s indonézskou vládou a austrálskym výskumným strediskom pre štúdium koralových útesov uviedli, že prieskum 60 lokalít v pásme dlhom 800 kilometrov pozdĺž pobrežia Acehu ukázal, že sa útesy obnovili.
Zemetrasenie s magnitúdom 9,3, ktoré 26. decembra 2004 vyvolalo následné vlny tsunami, najsilnejšie zasiahlo indonézsku provinciu Aceh na severe ostrova Sumatra. Zahynulo tu vyše 131-tisíc ľudí, ďalších 450-tisíc katastrofa pripravila o domov.
Oficiálny počet obetí zemetrasenia a smrtiacich vĺn tsunami, ktoré postihli krajiny na pobreží Indického oceánu, prekročil 286-tisíc.
Tsunami - ničivá vlna je postrachom pobreží
Výraz tsunami pochádza z japončiny a znamená prístavná vlna. Práve východná a juhovýchodná Ázia má s týmto prírodným úkazom najviac nepríjemných skúseností.
Tsunami vzniká po náhlom presune obrovského množstva pôdy či hornín vo vode, najčastejšie pri podmorskom zemetrasení, podmorskom zosuve pôdy alebo po sopečnom výbuchu, keď sa do mora prepadne sopečný kužel. V hlbokej vode je vlna nízka a pohybuje sa rýchlosťou až 800 kilometrov za hodinu.
Po príchode do plytkých pobrežných vôd sa čelo vlny začne spomaľovať, jej výška však neustále rastie a ešte stále sa na pevninu valí rýchlosťou až 300 kilometrov za hodinu. Po prvej vlne navyše prichádzajú ďalšie, väčšinou ešte ničivejšie. Aj vzhľadom na rýchlosť šírenia vlny zatiaľ nie je známy spôsob, ako nebezpečenstvo tsunami eliminovať.
Ničivé tsunami, ktoré nasledovalo v roku 1883 po výbuchu sopky Krakatoa, dosiahlo výšky 35-37 metrov a na ostrovoch Jáva a Sumatra pozabíjalo 36-tisíc ľudí. Holandský vojenský parník Berouw vlna zachytila na mori, neskôr ho našli tri kilometre vo vnútrozemí v nadmorskej výške 9 metrov.
V roku 1923 zomrelo pri zemetrasení pri Tokiu 143-tisíc ľudí a väčšina z nich v dôsledku záplavových vĺn, ktoré vyvolali pohyby podmorského dna. To sa na rôznych miestach zdvihlo či naopak pokleslo aj o stovky metrov.
Pri poslednom veľkom nešťastí v roku 1993 sa tridsaťmetrové tsunami prevalilo cez japonský ostrov Okuširi, zničilo mesto Aonae a zabilo viac ako 200 ľudí.
Vlny, ktoré vznikli po výbuchu a zrútení sa sopky na gréckom ostrove Santorini okolo roku 1450 pred našim letopočtom, podľa mnohých historikov zničili vyspelú minojskú kultúru na Kréte a mohli inšpirovať mýtus o stratenom ostrove - Atlantíde.
(pm)
Infograf spred dvoch rokov: Na počte mŕtvych a nezvestných dva roky nič nezmenili.
