BRATISLAVA. Radikálne nacionalistické skupiny mnoho ľudí spája s fašizmom a neonacizmom, v Maďarsku však nie sú "ničím iným ako pravicovým radikálnym hnutím". Pre utorňajšie vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung to uviedol maďarský prezident László Sólyom, ktorý v ňom vyjadril obavy o povesť svojej krajiny v zahraničí.
Ideológia krajne pravicového radikalizmu nie je prijateľná, pretože porušuje právo na rovnakú ľudskú dôstojnosť, a malo by sa proti nej bojovať právnymi a politickými prostriedkami, myslí si Sólyom. Dodal, že osobne by uprednostnil druhý spôsob. Nedávno zakázaná polovojenská organizácia Maďarská garda, ktorú podporuje nacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), podľa prezidenta "využíva výhody dvojakej hry". "Na jednej strane je to neškodné združenie, zatiaľ čo z iného hľadiska stelesňuje hrozbu... Hoci nikdy nepoužila fyzické násilie a nikdy nehovorila o Rómoch ako o druhoradých v pravom rasistickom zmysle slova, je extrémne škodlivá pre spoločnosť, ak sa vydáva za bojovníka proti 'rómskemu zločinu' a ochrancu ľudí na dedinách." Sólyom zároveň varoval, že súdnym zákazom problém Maďarskej gardy zďaleka nie je vyriešený. "Garda je iba symptóm," uviedol. Sólyom tiež poznamenal, že radikálne strany v Maďarsku podporujú iba dve až tri percentá voličov, kým v ostatných európskych krajinách je tento podiel oveľa vyšší.
V otázke Rómov Sólyom vyjadril presvedčenie, že sú najmenej chránenou skupinou v rámci maďarskej spoločnosti a väčšina vážnych zločinov je páchaná na rómskej komunite. "Bolo by však chybou povedať, že v Maďarsku vládne rasizmus," dodal.
Čo sa týka maďarsko-slovenských vzťahov, súčasné napätie je podľa Sólyoma "tak poľutovaniahodné, ako aj nepochopiteľné". Prezident poznamenal, že Maďarsko si po uzavretí mierových dohôd v roku 1947 nenárokovalo žiadne územia, čo vyjadrilo v základných zmluvách so susednými štátmi.
