Lockerbie/Praha 18. decembra (ČTK) - Najkrvavejší teroristický útok v Európe sa odohral pred 20 rokmi, 21. decemra 1988, v škótskom Lockerbie, kde výbuch bomby v lietadle neprežilo 270 ľudí. Až do teroristických útokov v USA v novembri 2001 zomrelo najviac Američanov práve pri tomto útoku (180). K zodpovednosti sa po dlhých tahaniciach priznala až v roku 2003 Líbya, ktorej dôstojník tajnej služby Abdal Basat Alí Midžrahí bol v januári 2001 za atentát odsúdený na doživotie.
Líbya, ktorá sa zaviazala zaplatiť pozostalým celkom 2,7 miliardy dolárov odškodného, sa vďaka prijatiu zodpovednosti za útok (a aj kvôli tomu, že sa vzdala vývoja zbraní hromadného ničenia) v roku 2003 vydala na cestu z medzinárodnej izolácie. Potom boli zrušené sankcie proti Líbyi a aj USA sa rozhodli obnoviť diplomatické styky s touto krajinou. Syn líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího Sajf Islám ale tohto roku povedal, že Líbya prijala zodpovednosť za atentát práve len kvôli zrušeniu sankcií.
Čo sa vlastne tú osudnú stredu 21. decembra 1988 večer stalo? Lietadlo Boeing-747 spoločnosti PanAm odštartovalo z londýnskeho letiska Heathrow o 18:25 miestneho času do New Yorku. Na palube bolo 243 cestujúcich a 16 členov posádky. Asi o pol hodiny neskôr prekročilo lietadlo anglicko-škótske hranice, na radaroch bolo pozorované ešte o 19:02, keď letelo vo výške 9400 metrov rýchlosťou 580 km/h. Potom v lietadle explodovala nálož: zahynulo všetkých 259 cestujúcich z 21 krajín (okrem 180 Američanov tiež napríklad 41 Britov) a na zemi prišlo o život ďalších 11 osôb - celkom zomrelo 270 osôb. Trosky lietadla dopadli na škótske mesto Lockerbie, kde spôsobili kráter 47 metrov dlhý a zničili radu domov. Podľa neskoršieho vyšetrovania bolo zistené, že nálož vybuchla v prednej časti batožinového priestoru. K výbuchu bolo zrejme použitých asi 400 gramov plastickej trhaviny semtex. Tá bola zabudovaná v rádioprehrávači, ktorý bol umiestnený v jednom kufri. Spolu s prehrávačom bolo v batožine aj detské oblečenie o ktorom sa neskôr zistilo, že bolo vyrobené na ostrove Malta. Odborníkov doviedlo oblečenie až k maltskému obchodníkovi Tonymu Gaucimu, ktorý toto oblečenie predal Midžrahímu, ktorý bol vtedy zamestnancom bezpečnostného oddelenia líbyjských aerolínií na Malte.
Práve Midžrahí s ďalším obvineným dôstojníkom, Amínom Chalífom Fíma, mali prepašovať na palubu nálož tvorenú údajne výbušninou semtex československej výroby. V obžalovacom spise ale nie je semtex výslovne spomenutý, bývalá ČSSR však v obžalobe figuruje ako jedna z komunistických krajín, ktorú obaja muži v druhej polovici 80. rokov navštívili. Kufrík s náložou a časovým spínačom vraj Líbyjci poslali v kazetovom prehrávači letom Air Malta do Frankfurtu, kde bola batožina preložená do letu z Londýna. Zatykač na nich USA a Británia vydali v novembri 1991.
Pred katastrofou ale prišlo nejasné varovanie z Helsínk. Americká letecká správa vydala už 5. decembra 1988 prehlásenie, že neznámy muž s arabským prízvukom ohlásil telefonicky na americkú ambasádu v Helsinkách možnosť výbuchu lietadla spoločnosti PanAm na linke z Frankfurtu do USA v následujúcich dvoch týždňoch v spojitosti s organizáciou palestínského teroristu Abú Nidala. Výbušninu mala dodať do lietadla fínska občianka v nejakom dômyselnom zariadení. Vyšetrovatelia neskôr prehlásili, že varovanie bola mystifikácia a súhra nešťastných náhod.
Podľa následného vyšetrovania mal byť útok líbyjskou odpoveďou na nálety amerického letectva na Tripolis a Benghází 15. apríla 1986 (tie boli prevedené kvôli líbyjskej podpore medzinárodného terorizmu a ako odveta za výbuch nálože v západoberlínskej diskotéke), pri ktorých zahynulo 44 civilistov včetne adoptívnej dcéry Kaddáfího.
Existuje ale celá rada ďalších možných motívov. Výbuch mal byť údajne odvetou za zostrelenie iránskeho civilného lietadla v lete 1988 americkou vojenskou loďou Vincennes, do atentátu mali byť zapletené aj dve radikálne palestínske skupiny - Ľudová fronta pre oslobodenie Palestíny - hlavné velenie (PFLP-GC) Ahmada Džibríla a málo známa Fronta ľudového palestínskeho boja (PPSF). Irán aj Džibríl to ale popreli.
Ďalší experti usúdili, že o nebezpečí hroziacom na prelome decembra 1988 transatlantickým letom vedelo hneď niekoľko západných tajných služieb. Bývalý výkonný tajomník zástupcu riaditeľa CIA Victor Marchetti to povedal časopisu Time lapidárne: "Mossad o tom vedel a nevaroval nás. Vedeli o tom aj ľudia v CIA a tiež si to nechali pre seba".
Proces s oboma obžalovanými Líbyjcami sa začal v máji 2000 v holandskom Camp Zeiste pri Haagu podľa škótskeho práva. Midžrahí, ktorý trval na svojej nevine, bol 31. januára 2001 odsúdený na doživotie (vo väzení si musí odpykať najmenej 27 rokov, len potom môže požiadať o prepáčenie zvyšku trestu), Fíma bol oslobodený a prepustený na slobodu. Rozsudok doživotného väzenia nad Midžrahím bol potvrdený v odvolacom procese v marci 2002.
Teraz čaká Midžrahí, ktorý bol vo februári 2005 prevezený z väzenia Barlinnie v Glasgowe do väzenia Greenock v západnom Škótsku, na ďalší odvolací proces. Tento rok v októbri bolo oznámené, že trpí rakovinou prostaty, a v novembri zamietol odvolací súd v Edinburgu jeho podmienečné prepustenie kvôli tomúto ochoreniu. Druhé odvolanie sa má konať budúci rok.
Otazníky okolo celej aféry ale stále trvajú. Napríklad minulý rok v rozhovore pre BBC bývalý britský veľvyslanec v Líbyi Oliver Miles povedal: "Dnes už sa pravdy zrejme nedopátra žiadny súd, pretože príliš veľa tajných služieb malo možnosť s dôkazmi manipulovať."
Autor: Robert Míka
