NEW YORK, ŽENEVA, BRATISLAVA. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) schválilo 18. decembra 1990 v rezolúcii 45/158 Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracujúcich a členov ich rodín. VZ OSN tým zohľadnilo fakt, že počet migrujúcich ľudí sa z roka na rok zvyšuje.
Potom na základe odporúčania Hospodárskej a sociálnej rady z 28. júla 2000 (rozhodnutie 2000/288) VZ OSN 4. decembra 2000 v rezolúcii 55/93 vyhlásilo 18. december za Medzinárodný deň migrantov. Zároveň VZ OSN zdôraznilo, že treba znásobiť úsilie s cieľom zaistiť dodržiavanie základných a ľudských práv všetkých migrantov. Slovensko je stále zatiaľ pre nelegálnych migrantov v prvom rade tranzitnou krajinou.
S návrhom založenia dňa venovaného migrantom prišli už v roku 1997 filipínske a vôbec ázijské organizácie zaoberajúce sa danou problematikou. Svetová organizácia vyhlásením Medzinárodného dňa migrantov reagovala na jav sústavného zvyšovania počtu ľudí meniacich svoje sídlo.
Členovia VZ OSN v Medzinárodnom dohovore podčiarkli skutočnosť, že treba vyvinúť väčšie úsilie na zaistenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd pre všetkých migrantov, ktorí "vykonávali, vykonávajú a budú vykonávať prácu počas celého času migračného procesu", uvádza OSN na svojej webovej stránke.
Spojené národy ďalej konštatujú, že Európa prijíma 15 miliónov imigrantov zo 175 miliónov prisťahovalcov na celom svete. Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých pracujúcich migrantov a členov ich rodín vstúpila do platnosti 1. júla 2003.
OSN poukazuje, že konvenciu ratifikovali najmä štáty, odkiaľ migranti odchádzajú, naopak, predstavitelia väčšiny priemyselne vyspelých štátov ešte svoj podpis pod konvenciu nedali. Ratifikovalo ju doteraz okolo 27 krajín.
Takmer vo všetkých štátoch žijú prisťahovalci a prakticky z každej krajiny ľudia pre rôzne dôvody odišli. Aj preto OSN vyzýva svoje členské štáty, mimovládne i ďalšie organizácie, by si pripomenuli 18. december. Zdroj svetovej organizácie podotýka, že vládne i mimovládne organizácie aj ďalšie inštitúcie by mali počas Medzinárodného dňa migrantov poskytovať informácie o základných ľudských právach a slobodách ľudí prichádzajúcich do iných krajín pracovať.
Od roku 1990 sa práva migrantov neustále zhoršovali. Európska únia (EÚ) síce hovorí o voľnom pohybe občanov svojich členských krajín, avšak pritvrdzuje pravidlá pre prisťahovalcov z iných krajín, rovnako aj pravidlá na poskytovanie azylu či pobytu. Rozsiahly prílev prisťahovalcov najmä v roku 2006 vyvolal v EÚ obavy politikov a diskusie o prisťahovalcoch do únie. Rada Európy na svojej stránke ďalej uvádza, že migrácia je ľudské právo, ktoré chráni protokol štyri Európskeho dohovoru o ľudských právach: "Každý človek má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, vrátane svojej." Prirodzene, všetky štáty majú právo regulovať príchod zahraničných občanov na svoje územie a repatriovať nelegálnych prisťahovalcov do ich krajiny pri rešpektovaní zákonov v oblasti ľudských práv.
Medzinárodná organizácia pre migráciu (International Organization for Migration, IOM) zaraďuje migráciu medzi najzávažnejšie otázky 21. storočia aj preto, lebo opúšťanie rodného a príchod do ďalšieho štátu sa stáva čoraz častejším javom. Migrácia nadobúda rozmery, aké nikdy takým nemala. V súčasnosti žije mimo svojej rodnej krajiny približne 192 miliónov ľudí. IOM v správe na rok 2008 uvádza, že vo svete je v súčasnosti vyše 200 miliónov migrantov, čo je 2,5 krát viac ako v roku 1965. Znamená to, že na celom svete každá 35 osoba žije a pracuje v inej ako vo svojej rodnej krajine. Prakticky v každom štáte existujú migranti.
