Mníchov 29. apríla (TASR) - Bol týždeň po Veľkej noci. Húfy turistov sa pretláčali cez pražský Karlov most a Václavské námestie. Uprostred zmätku Starého mesta bolo možné uvidieť muža v kostýme - šaša hrajúceho na flaute. Takto pokračuje putovanie po stredoeurópskych metropolách vo víkendovom vydaní nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung.
Autor článku Helmut Schödel, ktorý si mesiac po Bratislave vzal na mušku českú metropolu s považuje šaša, ktorý si chce otvoriť múzeum historických automobilov, za dobrý začiatok objavovania "hlavného mesta, v ktorom ešte stále existujú kúty a zákutia pre čudákov a ľudí, ktorí ich podporujú"
Majetok muža priateľsky opatrujú zamestnanci Divadla na zábradlí, kde kedysi ako kulisár pracoval aj Václav Havel, kým neobjavili jeho autorský talent. Malé divadlo s drobným javiskom, veľkou históriou, režisérmi, má útulný hostinec a "závideniahodne neprispôsobenú" riaditeľku, ktorú by si autor želal v Berlíne.
K dobrým však patria aj zlé skúsenosti, preto si Schödel nešiel pozrieť Karlov most, ktorého veľká čiernobiela fotografia za rannej hmly jeho článku dominuje. Namiesto toho zamieril do štvrti Praha-Nusle. Stojí tam totiž "škaredý relikt starej doby", vysoko preklenujúci staré štvorposchodové obytné domy - most samovrahov. Neďaleká krčma sa nazýva U skokana.
"Susedia vravia, že taký náraz vydá zvuk, akoby ste kusom mäsa udreli po stole. Potom panuje pol minúty ticho, akoby dokonca prestali premávať aj električky." Podľa obchodníka na rohu, ktorý mŕtvych prikrýva, tam za socializmu nechali telá ležať často aj tri hodiny. Odvtedy sa to zlepšilo, no ľudia stále skáču.
Praha je pekná a nie je ako každá metropola. V Chodove na juhu mesta žije štvrtina obyvateľstva, teda viac ako 300.000 ľudí, medzi nimi mnoho študentov. V chatrnej panelovej stavbe s bezútešnými chodbami a pokazenými výťahmi tam zvedavý Schödel v "cele podobnom miniatúrnom príbytku" narazil na študenta, ktorého kamarát pred štyrmi týždňami vyskočil z deviateho poschodia.
Po spoznávaní nočného života a barov vyhľadal autor článku v Prahe, ktorá je podľa jeho slov stále cieľom západných sexturistov, vykričanú "eskortnú stanicu" s mladými mužmi tancujúcimi - ako sa na "metropolu piva patrí" - na pivných sudoch. Práve počas jeho návštevy však podnik prepadol húf zamaskovaných kukláčov, ktorí pokrikovali pre neho nezrozumiteľné české rozkazy a na zemi ležiacemu Schödelovi spútali ruky.
Autor článku to najprv považoval za prepad pravicových radikalistov, keďže bol práve večer 20. apríla - narodenín Adolfa Hitlera. Už si aj pomyslel - koniec života celkom hodný fejtónistu, keď pochopil, že ide o poriadkové sily Českej republiky. Posadili ho do "klietky podobnej cely väzenskej pivnice".
"Teraz som stratencom v trestaneckej kolónii, ktorý čaká na svoj proces. Som v meste Kafku," myslel si, až kým ho po siedmich hodinách nepredviedli na výsluch. Svoju cestu po Prahe ukončil autor po prepustení skvelým obedom v centre mesta.
Nemecký redaktor Helmut Schödel označil vo svojej reportáži nazvanej Niekde v Kakánii Bratislavu za mesto s neutíchajúcim duchom komunizmu, so zafúľanými kaviarňami so šarmom staničných krčiem, ktoré drží pokope len špina a do ktorých nie je hodno vyhnať ani psa.
