MADRID. V Španielsku je podľa ministerstva zahraničných vecí oficiálne evidovaných okolo 6000 občanov SR. Ide o ľudí s trvalým alebo prechodným pobytom, ktorí tam našli uplatnenie, prácu, niektorí aj domov.
Najviac Slovákov žije v Madride alebo Barcelone, prípadne iných prímorských oblastiach, kde sezónne práce aj naďalej dávajú zamestnanie množstvu cudzincov.
Okrem mladých au-pairiek, čašníkov, stavebných robotníkov a rodín, zamestnaných v poľnohospodárstve, je v Španielsku aj početná skupina mladých profesionálov z rôznych oblastí, napríklad informatici, lekári, učitelia cudzích jazykov, či dokonca mladí vedci.
Inžinier Pavel Štrichovanec prišiel do mesta Zaragoza v marci 2007, keď prijal ponuku na postdoktorantskú stáž na univerzitnom pracovisku Aragónskeho nanotechnologického ústavu. Vo svojom pôvodnom pracovisku, Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, si zatiaľ čerpá neplatené voľno.
"V Zaragoze som si zvykol rýchlo, kolegovia v práci sú otvorení a priateľskí. Mám tu manželku a podarilo sa nám tu počať aj našu prvú dcéru Hanu," hovorí. Keď Pavel prišiel do Španielska po prvýkrát, rýchlo zistil, že ovládanie španielčiny je nevyhnutnosťou. "Najmä na úradoch si s angličtinou nevystačíte. Podľa môjho názoru je to však jazyk ľahký a po pár týždňoch intenzívneho kurzu, je človek schopný dohovoriť sa v podstate všade." Jedným dychom dodáva, že vďaka tomu, že v Španielsku je veľa imigrantov z Rumunska, Ukrajiny, severnej a subsaharskej Afriky, úradníci sú väčšinou trpezliví a vytrénovaní.
Pavla milo prekvapila samosprávna organizácia mesta. "V podstate všetko dôležité sa dá vybaviť priamo v budove radnice. Pre nás cudzincov je dôležitá aj polícia. Avšak od vstupu SR do EÚ je registrácia jednoduchou procedúrou." Mestská hromadná doprava je ďalším pozitívom - funguje lepšie a kultúrnejšie.
Mesto Zaragoza, rovnako ako ostatné španielske mestá, má množstvo centier voľného času, športovísk a knižníc, všetko organizované na úrovni mestských častí. Španieli, zvlášť tí aragónski, sú veľmi angažovaní vo veciach verejných. "Zastupiteľstvo tu má dosť ťažkú pozíciu pri správe majetku mesta. Nikto si nedovolí rozhodovať bez otvorenej diskusie s občanmi."
Pavlova manželka Tatiana, ktorá v Zaragoze momentálne trávi materskú dovolenku, hodnotí pozitívne upravené španielske ženy, zvlášť tie staršie. Schvaľuje aj španielsky zvyk dezert ako súčasť menu a, samozrejme, aj víno. To je v tejto krajine naozaj vynikajúce. Zvlášť červené. "Taktiež separácia odpadu je v každej domácnosti už samozrejmosťou. Musela som si zvykať, ale teraz sa mi aj na Slovensku stáva, že hľadám kôš na sklo a nič..."
Dosť veľkým negatívom je fajčenie. Fajčí sa všade: na ulici, v baroch, v reštauráciách, v kaviarňach. "Je bežné, vidieť deti s rodičmi neskoro v noci v týchto zafajčených baroch a reštauráciách". Ani španielsky televízny program Tatianu nepresvedčil. "Dominujú diskusné relácie o celebritách, resp. kvázi celebritách, kde sa otvorene ohovára a klebetí vkuse dlhé hodiny." Španieli sú hrdí na svoju kultúru, zvyky a životný štýl. Len neradi a pomaly sa prispôsobujú a sú presvedčení, že to, čo robia a čo majú, je to najlepšie. Tatiana, Pavel a zrejme aj všetci ostatní Slováci žijúci v Španielsku hovoria - v prípade kávy súhlasíme.
