WASHINGTON. Uvádza sa to v správe komisie americkej vlády, ktorá obvinila irackých lídrov z tolerovania útokov voči kresťanom a ďalším menšinovým náboženstvám.
Násilnosti ohrozujú samotnú existenciu niektorých menších náboženských skupín v prevažne moslimskom Iraku. Nemoslimovia doplácajú na napätie vyznávačmi šiitského a sunnitského islamu, ako aj na spory medzi kurdskou samosprávou a ústrednou vládou v Bagdade.
Členovia komisie pre medzinárodnú náboženskú slobodu odporučili americkej vláde, aby označila Irak za krajinu, v ktorej dochádza k závažným porušovaniam náboženskej slobody tolerovaným vládou.
Správa prichádza po októbrovom masovom exode 1500 kresťanských rodín zo severoirackého Mosulu, kde došlo tento rok aj k únosu a vražde miestneho biskupa. Podľa amerických veliteľov stoja za násilnosťami sunnitskí militanti.
Iracký premiér Núrí al-Malíkí prisľúbil zlepšenie ochrany kresťanov, doterajšie kroky vlády však nepresvedčili OSN ani Vatikán.
Počet kresťanov v 28-miliónovom Iraku sa od invázie z roku 2003 znížil na polovicu na súčasných 700.000, zvyšok sa pripojil k prúdu utečencov do susedných krajín. Jednou z najohrozenejším náboženských menšín sú mandeisti, ktorých počet sa od roku 2003 znížil z 30.000 na 3500 až 5000.
