BRUSEL. Írsko by malo vypísať nové referendum o Lisabonskej zmluve do októbra 2009, kedy sa končí funkčné obdobie súčasnej Európskej komisie. Vyplýva to z návrhu záverov dvojdňového summitu EÚ, ktorý sa koná vo štvrtok a v piatok v Bruseli. Írsko už raz Lisabonskú zmluvu, ktorá by mala nahradiť neúspešný projekt euroústavy, odmietlo. V júni tohto roku sa proti nej v referende vyslovilo 53 percent voličov.
So zopakovaním referenda Írsko v zásade súhlasí, na výmenu však požaduje niekoľko výnimiek. Čoho všetkého by sa mali týkať, ešte podľa diplomatov nie je uzatvorené. "Ak budeme spokojní s garanciami, ktoré dostaneme, veľmi radi to znova predložíme voličom," vyhlásil vo štvrtok večer v Bruseli írsky minister zahraničných vecí Michael Martin.
Jeden ústupok už EÚ Írom vo štvrtok spravila. Zaviazala sa, že každá členská krajina bude mať naďalej v Európskej komisii vlastného komisára, napriek tomu, že podľa pôvodného znenia Lisabonskej zmluvy ich tam mali mať od roku 2014 len dve tretiny členských štátov. Íri sa obávali, že by o svojho eurokomisára prišli, a preto trvali na starom systéme, podľa ktorého má každá krajina právo na jedného eurokomisára.
Proti tomu, aby systém jedna krajina - jeden komisár zostal v platnosti aj naďalej, sa na summite vyslovovali najmä Belgicko, Luxembursko, Holandsko a Španielsko, nakoniec však žiadna z týchto krajín rozhodnutie nevetovala. "Ten nápad sa mi príliš nepáči, aby zostal rovnaký počet komisárov, pretože to oslabí komisiu. Vetovať to však určite nebudem," tvrdil v kuloároch summitu šéf luxemburskej diplomacie Jean-Claude Juncker.
Írsko okrem toho požaduje výnimky a záruky aj v ďalších oblastiach, napríklad že Brusel nebude zasahovať do ich daňových zákonov, či veľmi prísnej protipotratovej legislatívy. Írsko si chce naďalej zachovať aj vojenskú neutralitu.
Lisabonskú zmluvu musia na to, aby vstúpila do platnosti, schváliť všetky členské krajiny. Írsko je jedinou krajinou, kde je na to z ústavy potrebné referendum. Z ostatných krajín Lisabonskú zmluvu schválili už všetky okrem Českej republiky. Podpora zmluvy v českom parlamente nie je v súčasnej ťažkej politickej situácii zaručená a problémom môže byť aj podpis prezidenta Václava Klausa, známeho euroskeptickými postojmi. Klaus naposledy vyhlásil, že Lisabonskú zmluvu podpíše až po tom, čo ju v opakovanom referende schvália Íri.
Paradoxne práve Česká republika, kde sú s prijatím Lisabonskej zmluvy popri Írsku najväčšie problémy, bude od 1. januára 2009 ako predsedajúca krajina EÚ dohliadať nad budúcnosťou európskej zmluvy.
