BRUSEL. V Bruseli sa vo štvrtok začne jeden z najdôležitejších summitov Európskej únie za posledné roky. Stretnutie európskych lídrov, ktorým vyvrcholí polročné francúzske predsedníctvo, je tradične naplánované na dva dni, diplomati však očakávajú, že sa summit neskončí podľa takéhoto časového harmonogramu, ale môže trvať "dva dni a dve noci s možným predĺžením".
Dôvodom je náročná agenda, ktorá čaká v Bruseli na šéfov vlád a štátov. Ide najmä o tri hlavné body: klimatický a energetický balíček, plán na obnovu európskej ekonomiky a Lisabonskú zmluvu. Ako najproblematickejší sa javí prvý z nich.
Európski lídri sa ešte na minuloročnom marcovom summite zaviazali k ambicióznym cieľom v rámci boja proti klimatickým zmenám: EÚ by mala do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990 a v prípade, že sa pripoja aj ďalšie krajiny sveta, je únia pripravená na 30-percentné zníženie. Do roku 2020 chce EÚ ako celok takisto zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na 20 percent. Tretí cieľ sa vzťahuje na biopalivá v doprave, ktorých podiel má do uvedeného roku dosiahnuť 10 percent.
Hoci sa členské krajiny hlásia k týmto cieľom, problematický je do určitej miery spôsob ich dosiahnutia. Napriek intenzívnym rokovaniam zostáva ešte stále niekoľko nevyriešených bodov. Celkový cieľ pre redukciu emisií je rozdelený medzi jednotlivé krajiny podľa objemu ich emisií a ekonomickej sily, pričom sa vychádzalo z údajov v roku 2005, teda prvom roku, keď boli k dispozícii údaje všetkých jej členov.
Avšak emisie CO2 v krajinách strednej a východnej Európy v období 1990-2005 aj kvôli slabosti ekonomík týchto postkomunistických štátov výrazne poklesli. Skupina nových členov únie vrátane Slovenska požaduje, aby sa zohľadnila táto skutočnosť a aby sa im poskytli dodatočné kvóty na emisie oxidu uhličitého. Táto požiadavka je podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča pre Slovensko najdôležitejšou.
"SR už vlastne od roku 1990 začala veľmi rozsiahly program znižovania emisií CO2. Bola prijatá legislatíva ochrany ovzdušia, nové podniky boli zákonom nútené, aby investovali veľké prostriedky do moderných technológií. SR v tomto období znížila emisie o 33 percent a naďalej si udržuje veľmi nízku hodnotu emisií aj v terajšom období, v ktorom Slovensko dosiahlo veľký ekonomický rozvoj, takže si myslíme, že vlastne toto úsilie a investície, ktoré boli do tejto oblasti nasmerované, by mali byť zohľadnené," uviedol slovenský diplomat.
Energetický balíček sa totiž týka aj zmien v systéme obchodovania s emisiami (ETS) i emisií nespadajúcich pod túto schému. Veľká väčšina alokácií sa pritom bude získavať na aukciách. Aukčný systém sa mal podľa pôvodného plánu od roku 2013 plne vzťahovať na elektrárne. Ostatné sektory majú prechádzať na aukčný systém postupne od roku 2013, pričom na tzv. energeticko-intenzívne odvetvia by sa mal vzťahovať menej prísny režim.
Úplný prechod na aukčný systém pre elektrárne vyvolal už na začiatku nesúhlas a varovania pred zvyšovaním cien elektriny zo strany niektorých krajín. Tento bod považuje za veľmi citlivý Poľsko, ako aj Česká republika, ktorá poukazuje na to, že 60 percent jej energie pochádza z uhlia a požaduje preto postupný prechod na dražbu.
Európski lídri budú rokovať aj o pláne na obnovu európskej ekonomiky, ktorý vzhľadom na finančnú a hospodársku krízu predložila Európska komisia. Dvojročný plán na roky 2009-2010 má byť koordinovanou reakciou EÚ na ekonomickú krízu, pričom celkový navrhovaný objem financií na podporu hospodárstva únie by mal byť 200 miliárd eur (6,025 bilióna Sk), čo predstavuje 1,5 percenta ročného hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ. Z celkovej sumy má pripadnúť 170 miliárd eur (5,12 bilióna Sk) na ekonomické stimuly zo strany členských krajín, ďalších 30 miliárd eur (903,78 miliardy Sk) má ísť rovnakým dielom z rozpočtu EÚ a od Európskej investičnej banky (EIB). Plán obsahuje krátko- a dlhodobé opatrenia na obnovu ekonomiky, zohľadňujúc pritom východiskovú pozíciu jednotlivých krajín. V doterajšej debate o jednotlivých častiach plánu sa však medzi členskými krajinami ukázali určité rozdiely.
Pre Slovensko je tu dôležitá otázka dane z pridanej hodnoty (DPH). EK totiž v pláne uvádza ako jedno z možných opatrení dočasné zníženie DPH, no SR to nepovažuje za spôsob, ako čeliť kríze. Súčasťou plánu je aj uplatňovanie maximálnej flexibility, ktorú umožňuje revidovaný Pakt stability a rastu EÚ. Ten nariaďuje krajinám držať deficit verejných financií pod 3 percentá HDP. Slovensko tu trvá na tom, že je potrebné rešpektovať kritéria paktu, pretože to pomôže z dlhodobého hľadiska čeliť takým situáciám, akou je terajšia kríza.
Na európskych lídrov čaká aj debata o Lisabonskej zmluve, ktorej proces ratifikácie v členských krajinách sa už takmer ukončil. Situáciu však skomplikovalo Írsko, ktorého voliči v referende tento dokument odmietli. Íri pritom prichádzajú na summit s niekoľkými požiadavkami, ktoré považujú za predpoklad úspešného druhého referenda. Dublin chce určité záruky v oblasti neutrality, daní a sociálnej a etickej oblasti, vrátane manželstiev homosexuálov, či umelého prerušenia tehotenstva. Írsko okrem toho trvá na tom, aby si mohlo uchovať post svojho komisára. Lisabonská zmluva totiž predpokladá redukciu počtu členov Európskej komisie na dve tretiny počtu členských krajín počnúc rokom 2014.
"Zo strany Slovenska by sme urobili maximum preto, aby sa Írsku vyšlo v ústrety, lebo začať nový proces schvaľovania Lisabonskej zmluvy je v súčasných podmienkach zložité," objasnil slovenský postoj veľvyslanec Šefčovič.
