OSLO. Nobelovu cenu za mier dnes slávnostne odovzdali jej tohtoročnému laureátovi, bývalému fínskemu prezidentovi Marttimu Ahtisaarimu.
"Samozrejme som veľmi potešený rozhodnutím a som aj veľmi vďačný," povedal Ahtisaari pre nórsky rozhlas. Na otázku, čo pokladá za svoj najväčší úspech, odpovedal: "Prirodzene, Namíbia bola absolútne najdôležitejšia, keďže dosiahnutie jej nezávislosti trvalo taký dlhý čas." V Namíbii pôsobil 13 rokov.
Nobelovka za mier je niekedy poburujúca.
Čítajte viac tu - kliknite.
Spomenul však aj svoje pôsobenie v indonézskej provincii Atjeh a na Balkáne. Ahtisaari (71) bol v centre pozornosti medzinárodného spoločenstva, keď organizoval a hostil rokovania medzi indonézskou vládou a Hnutím za slobodný Atjeh. K podpísaniu mierovej dohody došlo v auguste 2005 po 30 rokoch ozbrojených konfliktov.
Ahtisaari v medzinárodnej politike vystupoval ako kľúčová postava pre Európsku úniu, keď v roku 1999 presvedčil vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, aby akceptoval podmienky NATO na ukončenie bombardovania krajiny v konflikte pre Kosovo.
Práca v Kosove mu v roku 2000 priniesla nomináciu na Nobelovu cenu za mier, pričom v roku 2006 sa jeho meno tiež spomínalo v súvislosti so získaním tohto ocenenia po úspešnom konci rokovaní z Atjehu.
Do marca minulého roka sprostredkoval Ahtisaari srbsko-albánske rokovania o Kosove ako vyslanec EÚ. Navrhol plán, ktorý počítal s nezávislosťou pre juhosrbskú provinciu pod dohľadom EÚ, so širokou autonómiou pre kosovských Srbov. Belehrad i Rusko tento plán odmietli.
Fínsky diplomat bol v zahraničí známy predovšetkým v súvislosti so sprostredkovaním nezávislosti pre Namíbiu od juhoafrickej vlády, ktorú dosiahla v roku 1990.
Ahtisaari tiež vyšetroval operácie OSN v Iraku po bombovom útoku z roku 2003, ktorý zničil hlavné sídlo organizácie v Bagdade. Zahynulo 22 ľudí vrátane osobitného vyslanca Sérgia Vieiru de Mello.
Od roku 1994 do roku 2000 bol prezidentom Fínska, v tomto období krajina vstúpila do EÚ (1995) i do ekonomickej a menovej únie (1999).
Ahtisaari pôsobil aj ako nezávislý zbrojný inšpektor v Severnom Írsku (2000-2001) a v roku 2000 bol jedným z troch "múdrych mužov" určených rakúskou vládou na podporu ľudských práv a boj proti rasizmu.
Bol aj osobitným vyslancom OSN v súvislosti s humanitárnou krízou v Somálsku. V apríli 2002 stál na čele vyšetrovacieho tímu v dejisku trojtýždňového izraelského útoku na predjordánske mesto Dženín.
Ahtisaari je ženatý a má jedného syna.
Ahtisaari vyzval Obamu, aby sa zameral na Blízky východ
Aktuálny držiteľ Nobelovej ceny za mier Martti Ahtisaari v stredu vyzval budúceho amerického prezidenta Baracka Obamu, aby zameral svoju pozornosť na Blízky východ. Podľa fínskeho laureáta ceny za rok 2008 by mal Obama považovať nájdenie riešenia situácie v regióne za svoju "vysokú prioritu" . Diplomat zároveň nazval nastolenie mieru v blízkovýchodnom regióne najväčším mierovým projektom sveta. Ahtisaari v tejto súvislosti zároveň kritizoval nedostatočnú iniciatívu svetových lídrov v snahe hľadať riešenia tejto komplikovanej situácie.
"Nemôžeme predsa rok po roku iba predstierať, že niečo pre zlepšenie situácie v oblasti robíme. Musíme mať hmatateľné výsledky," vyhlásil Ahtisaari. "Verím preto, že nový americký prezident, ktorý zloží prísahu budúci mesiac, bude považovať vyriešenie situácie na Blízkom východe za svoju najvyššiu prioritu už počas svojho prvého roku vo funkcii," pokračoval. "Medzinárodné spoločenstvo a jeho lídri nedokážu zabrániť vzájomnému krviprelievaniu, prostredníctvom ktorého sa životy tamojších obyvateľov stávajú ešte komplikovanejšími a náročnejšími," uzavrel Ahtisaari, ktorý si prišiel do nórskej metropoly Oslo prebrať Nobelovu cenu za mier za rok 2008.
