BUDAPEŠŤ. N
V súvislosti s nedávnou schôdzkou so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom v Nových Zámkoch Sólyom pre portál povedal, že ak jemu osobne nevadí, že Slovensko prejavuje voči Békešskej župe sympatie kvôli tam žijúcim Slovákom, potom nech ani Slováci nenazývajú udržiavanie vzťahov s tam žijúcimi Maďarmi za iredentizmus.
Sólyom označil za výsledok tú skutočnosť, že s Gašparovičom dokázali pokojne rokovať, a že Európe, ktorá je stále nervózna z národnostného napätia, vedeli ukázať, že Maďarsko je schopné rokovať, a že je pripravené na kompromisy, a že nie je stále sa hádajúcou balkánskou krajinou.
Chcel by som odporučiť aj Slovákom, aby sme kládli dôraz na našu spoločnú históriu, na spoločnú kultúru, to môže zmierniť kŕče, povedala maďarská hlava štátu.
Sólyom zdôraznil, že by bolo potrebné sústavne a dôveryhodne rozptyľovať obavy Slovenska z revízie hraníc, a treba Slovákov tiež ubezpečiť, že v súlade so základnou medzištátnou zmluvou Maďarsko uznáva štátne hranice.
Prezident sa vyjadril za to, aby Maďari žijúci za hranicami prejavili svoju lojalitu voči štátu, ktorého občanmi sú, a aby sa čo najlepšie naučili štátny jazyk. Pritom však podľa neho treba viesť tvrdý boj za akceptovanie pojmu kultúrny národ, a treba uplatniť všetky menšinové práva garantované medzinárodnými a vnútornými právnymi normami. Takým právom je aj autonómia, ale tento pojem je zbytočné používať tam, kde sa voči nemu stavia zbytočný odpor, dodal.
Keď vidím nálepku mapy Veľkého Uhorska na nejakom aute, mám chuť spýtať sa majiteľa, či vie, aké etnické pomery tam boli pred rokom 1918, poznamenal Sólyom, podľa ktorého by tak bolo napríklad zrejmé, že pred rokom 1848 bola v Sedmohradsku rumunská väčšina. Radšej by vylepil národnostnú Telekiho mapu, alebo akúkoľvek mapu vydanú v tej dobe vo Viedni, alebo v Prahe, konštatoval.
Maďarský prezident v tejto súvislosti ešte pre portál vyjadril názor, že dobrý vplyv na dvojstranné vzťahy majú rozvetvené obchodné styky.
