BUDAPEŠŤ . Maďari nepoznajú svoju históriu tak dobre, ako si myslia, a takmer nič nevedia o tom, koho a ako počas svojej histórie utláčali. Povedal to v utorok na konferencii o slovensko-maďarských vzťahoch profesor Korvínovej univerzity v Budapešti István Kollai.
Konkrétne spomenul národnostný útlak v druhej polovici 19. storočia či maďarské vojny vedené voči Slovensku. Rušilo sa slovenské školstvo, zosilnilo sa pomaďarčovanie Slovákov, priznal profesor. "Maďari si nie sú vedomí týchto krívd," vyhlásil.
Problém v súčasných nezhodách vo výklade spoločných dejín je však podľa neho aj na slovenskej strane. "Priestor dnešného Slovenska sa v Slovenskej republike opisuje ako prirodzená jednotka slovenského národa a nie ako dôsledok celosvetového vývoja, počas ktorého tieto dva národy nemali veľa možností prehovoriť do podoby hraníc. Bolo to výsledkom celoeurópskych rozhodnutí, z čoho pramení určitá trauma," uviedol Kollai. "Nebola to spravodlivá hranica, na takomto zmiešanom území sa však spravodlivá hranica ani urobiť nedá," poznamenal, pričom odmietol úvahy o zmene hraníc.
Hranice podľa neho nie je potrebné meniť, potrebné však je pripomínať si okolnosti ich vzniku. Kollai sa nevyhol ani téme Benešových dekrétov, ktoré sa podľa jeho slov na Slovensku chápu v úplne inom kontexte ako v Maďarsku. Podľa jeho slov sa totiž zabúda na to, že Slováci neboli typickí vojnoví víťazi, keďže boli dlho na strane Hitlera. Proti Maďarom sa použil princíp kolektívnej viny, poznamenal.
"Počúvame, že slovensko-maďarské vzťahy sú najhoršími vzťahmi dvoch členských krajín v rámci celej Európskej únie. Nie je to príliš lichotivé hodnotenie ani pre Slovensko, ani pre Maďarsko. Je to naša spoločná hanba," povedal na úvod svojho príhovoru Tomáš Stražay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Maďarsko sa podľa neho zaoberá skôr pohľadom do histórie, kým Slovensko sa pozerá na možnosti budúcej spolupráce. Jednou z možností je podľa neho spoločná účasť v stabilizačných misiách, napríklad na západnom Balkáne.
Konferencia s názvom Slovensko-maďarské vzťahy vo svetle euroatlantickej integrácie sa uskutočnila v Budapešti a spoločne sa na nej podieľali Maďarská atlantická rada a Slovenská atlantická komisia. Jej cieľom bolo podľa organizátorov predostrieť požiadavky na upokojenie vzťahov týchto dvoch krajín zo strany občianskej spoločnosti. "Keď je problém medzi priateľmi, musia sa porozprávať," poznamenal na úvod celej konferencie prezident Maďarskej atlantickej rady Görgy
BUDAPEŠŤ 9. decembra (SITA) - Napriek tomu, že žijeme spolu tisíc rokov, nevieme o sebe elementárne veci, povedal v utorok na konferencii v Budapešti na margo slovensko-maďarských vzťahov prezident a predseda správnej rady Slovenskej atlantickej komisie Rastislav Káčer. Atraktívnym pre voliča sa, nanešťastie, stávajú tí politici, ktorí zvýrazňujú to, čo nás rozdeľuje, pri tom je toho úplné minimum, poznamenal bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v USA. "Slovensko a Maďarsko majú podobné záujmy, ide o podobné štáty," uviedol Káčer a doplnil, že Slováci a Maďari by mali ťahať za "jeden koniec". Je potrebné stavať na tom, čo nás urobí v budúcnosti silnejšími, zdôraznil na záver svojho prejavu.
"Musí vzniknúť konsenzus medzi Slovákmi a Maďarmi na Slovensku,” povedal viceprezident Maďarskej atlantickej rady György Csóti , podľa ktorého súčasná situácia dokazuje, že konsenzus v súčasnosti neexistuje. Približne 20 percent občanov Slovenska nie sú Slovákmi a napriek tomu sa republika od svojho vzniku vyhlasuje za homogénny štát, vyhlásil a následne odcitoval začiatok preambuly slovenskej ústavy, kde sa nehovorí o občanoch Slovenskej republiky, ale o slovenskom národe. "Na papieri majú menšiny právo na zachovanie svojho jazyka a ako sa to prejavuje v praxi, vidíme v súčasnom období,” povedal. Ústava by sa podľa neho preto mala meniť.
Problém podľa neho spôsobuje aj prax jedného štátneho jazyka. "Obavy z asimilácie Maďarov na Slovensku majú reálny základ, toto nemôžeme poprieť," vyhlásil. Csóti vyzval Slovensko, aby dalo Maďarom prislúchajúce kolektívne práva menšín podobne, ako to Slováci žiadali počas medzivojnovej Česko-slovenskej republiky. Pri súčasnej vláde Roberta Fica sa to však podľa neho nestane. "Slovenská politická elita by mala buď odísť z vlády, alebo úplne zmeniť svoje stanoviská v menšinovej oblasti."
Profesor Iván Halász z Korvínovej univerzity vo svojom vystúpení poukázal na vývoj slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočí, v ktorom sa "z asymetrických vzťahov stali symetrické”. Dôležitá asymetria bola okrem iných v tom, že na Slovensku je maďarská otázka základnou politickou otázkou, ktorá "stanovuje líniu zlomu a vždy sa na ňu muselo nejakým spôsobom reagovať". Opačne to však tak nefungovalo, uviedol Halász. "Až do posledných mesiacov bolo Slovensko len susednou krajinou a z pohľadu Maďarov to bol iba historický partner," povedal. V posledných rokoch sa Slovensko stalo dokonca príkladom a v maďarských médiách sa hovorilo o slovenských úspechoch, v mnohom malo teda v porovnaní s Maďarskom navrch. "Slovensko nevyužilo túto ponúknutú príležitosť," vyhlásil v narážke na sporné udalosti z tohtoročnej jesene.
Rovnako ako Káčer aj Halász si myslí, že obe krajiny majú spoločné zásadné ciele v zahraničnej politike – západný Balkán či postsovietske krajiny. Obidva štáty sami seba umiestňujú do transatlantického a stredoeurópskeho priestoru. “Slovákom však chýba uvažovanie v rámci umiestnenia v Karpatskej kotline, u Slovákov panuje skôr slovanské smerovanie,” poznamenal profesor na záver svojho prejavu.
Konferencia s názvom Slovensko-maďarské vzťahy vo svetle euroatlantickej integrácie sa uskutočnila v Budapešti a spoločne sa na nej podieľali Maďarská atlantická rada a Slovenská atlantická komisia. Jej cieľom bolo podľa organizátorov predostrieť požiadavky na upokojenie vzťahov týchto dvoch krajín zo strany občianskej spoločnosti. "Keď je problém medzi priateľmi, musia sa porozprávať," poznamenal na úvod celej konferencie prezident Maďarskej atlantickej rady.
