Podľa výsledkov genetického výskumu má dvadsať percent Španielova Portugalcov židovských predkov.
TEL AVIV. Stredoveký španielsky kráľovský pár Ferdinand II. a Isabella I. zdá sa, neuspel v politike „etnickej čistoty“ Iberského polostrova. Najnovší výskum ukázal, že snaha monarchov zbaviť sa v 15. storočí židov a moslimov na území dnešného Španielska a Portugalska bola márna. Dvadsať percent súčasných Španielov a Portugalcov má židovských predkov a takmer 11 percent zase korene medzi moslimskými obyvateľmi severnej Afriky.
Konvertiti
Tieto pre mnohých historikov prekvapujúce zistenie znamenajú, že na katolicizmus konvertovalo oveľa viac moslimov a židov ako sa doteraz predpokladalo. Tretina Španielov a Portugalcov je tak potomkami židov a moslimov, čo zvolili cestu ľahšieho odporu a namiesto úteku alebo smrti si zvolili konverziu.
Keď Ferdinand a Isabella dobyli v roku 1492 Iberský polostrov od moslimských vládcov, začali s politikou katolizácie, ktorá zasiahla najprv židov a neskôr aj moslimov. Židia dostali možnosť emigrovať, inak sa museli dať pokrstiť.
Podľa Wikipedie emigrovalo asi 165-tisíc španielskych židov, 20-tisíc zomrelo po ceste a 50-tisíc sa dalo pokrstiť. Genetický výskum uverejnený minulý týždeň v Americkom časopise pre ľudskú genetiku naznačuje, že konvertitov bolo zrejme viac. Hoci židia a neskôr moslimovia nútene konvertovali, doma zvyčajne dodržiavali svoje náboženské rituály.
Výsledok mixu
Časť španielskych historikov hovorí podľa New York Times o Španielsku ako o katolíckej civilizácii s cudzími vplyvmi. Iní historici hovoria, že civilizácia Iberského polostrova je výsledkom etnického a náboženského mixu. Výskum na 1400 španielskych a portugalských mužoch sledoval chromozóm Y typicky pre sefardských židov a pre obyvateľov severnej Afriky.
V súčasnosti žije v Španielsku a Portugalsku niekoľko tisíc židov, moslimská populácia je relatívne veľká v Španielsku, ale tvoria ju väčšinou ekonomickí emigranti zo severnej Afriky.
