Vo februári sme mali jeden deň navyše. Jednu sekundu navyše nám pridajú zase v decembri. Pre presnosť.
BRATISLAVA. Svätý Augustín sa kedysi spýtal, čo je čas. O niekoľko storočí neskôr mu Wittgenstein viac-menej odpovedal, že to je zlá otázka, a každý, kto sa ju spýta, nerozumie jazyku a jeho pojmom.
Čas je čosi, čo tu predsa stále je - poviete si vy a filozofické debaty necháte bokom. Čas totiž niekedy aj tak tečie pripomaly a inokedy prirýchlo. Občas sa ho nedostáva a niekedy je ho až príliš. Vtedy by ste ho najradšej poriadne zrýchlili, no nedá sa. Lenže...
Jestvuje človek, ktorý o čase rozhoduje. Riaditeľ času sa volá Dennis McCarthy, pracuje vo Washingtone a pôsobí v Medzinárodnom inštitúte pre zemskú rotáciu a referenčné systémy. On rozhodne, kedy sa 31. decembra pridá k tomuto roku jedna sekunda. Presnejšia jedna sekunda navyše ku dňu, keďže tento február ich mal 29.
Čo je to tá sekunda
Oficiálna definícia tvrdí, že „sekunda je 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami základného stavu atómu Cézia pri teplote 0 kelvinov“. Sekunda je teda relatívne dlhý časový úsek.
Predtým experti sekundu definovali ako jednotku rotácie Zeme. Problémom však je, že 24–hodinový deň tých 24 hodín presne nemá. Zem sa krúti o čosi pomalšie a to je dôvod, prečo za časom „mešká“. A dôvod, prečo treba pridávať sekundy.
Navyše, Zem sa netočí pravidelne, občas pribrzdí, niekedy zrýchli - preto tu je pán McCarthy, ktorý našu planétu a jej čas „stráži“.
Aby vedel, kedy Zem umravniť, inštitút zbiera dáta z viacerých observatórií a na základe porovnávania pozície Zeme s miliardami svetelných rokov vzdialenými objektmi vo vesmíre ráta, kedy čas trochu postrčiť. Alebo ho ľuďom ukradnúť.
Albert Einstein pritom formuloval teóriu, ktorá tvrdí, že nejestvuje absolútny čas (iba ak čas nejakého boha, no ten nehrá kocky - i keď podľa Hawkinga nielenže ich hrá, ale hádže aj tam, kde ich nevidí), sú len časy pozorovateľov. To znamená, že satelity GPS majú iný čas ako hodinky vo vašej kancelárii. Einstein preto vymyslel vzorec (pre laikov dosť komplikovaný), ktorým dokážeme čas zjednotiť.
;)
Sekunda hore–dole
Jedna sekunda nie je veľa. V skutočnosti to vôbec nie je málo. V 21. storočí, keď máme atómovo presné hodiny, satelity a internet, sekundy rozhodujú. Niekedy aj tá jedna - tá, ktorú McCarthy koncom roka pridá.
Urobí tak preto, aby sa ľudia i zariadenia na Zemi aj vo vesmíre, ktoré krúžia okolo našej planéty či iných, zosynchronizovali. BBC to vysvetľuje na príklade so satelitnou navigáciou GPS.
Viac ako tridsiatka satelitov dokáže s presnosťou pár metrov určiť polohu kohokoľvek kdekoľvek na Zemi. K tomu potrebujú satelity medzi sebou komunikovať - a vašu polohu určia na základe ich informácie, teda signálu, ktorý od nich „priletí“, Podľa neho dokáže systém na vašom zápästí či v aute povedať, kde presne ste.
Zjednodušene povedané, vraj to vypočíta tak, že porovná časové rozdiely medzi týmito signálmi zo satelitov. Keďže tie letia rýchlosťou svetla - nerozhodujú sekundy, ale ich maličké zlomky. Sekunda hore–dole by spôsobila, že sa v tom lepšom prípade stratíte. V tom horšom vesmírne rakety netrafia tam, kam majú.
Ale vďaka riaditeľom a strážcom času, ako je americký fyzik Dennis McCarthy, sa tak nestáva.
