MOSKVA. Vo veku 79 rokov zomrel v piatok patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Alexej II., ktorý bol symbolom znovuobnovenia autority cirkvi vystavenej desaťročia represiám v sovietskej ére. Ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý sa vracia zo svojej prvej návštevy v Indii a z dôvodu úmrtia odložil víkendovú cestu do Talianska, nad skonom patriarchu vyjadril žiaľ.
"Nebol len významným náboženským a úprimným duchovným lídrom, bol aj skvelým občanom Ruska. Vzostup ruskej ortodoxnej cirkvi je spojený osobitne s jeho menom," uviedol vo vyhlásení. Smrť patriarchu za obrovskú stratu označil premiér Vladimir Putin. "Bola to výnimočná osobnosť. Je to obrovská strata."
Vatikán vyzdvihol najmä osobný prínos patriarchu k zlepšeniu vzťahov medzi pravoslávnou a katolíckou cirkvou. Predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper vyjadril "hlboký smútok" nad jeho stratou.
"Jeho prínos pre rozvoj vzťahov s Vatikánom je nespochybniteľný. A to aj napriek napätiu a nedorozumeniam, ktoré sa z času na čas vyskytli." Tajomník rady biskup Brian Farrell vyjadril "prekvapenie a zármutok". "Alexej bol pre mňa lídrom na ceste veľkej cirkevnej transformácie a tieto svoje vodcovské úlohy si plnil veľmi zodpovedne a s láskou k ruským tradíciám," vyhlásil Farrel.
Grécka pravoslávna cirkev označila zosnulého za "schopného kormidelníka", ktorý veriacich viedol v nepokojných časoch. "S veľkým poľutovaním sme prijali správu o smrti nášho brata v Kristu," uviedla Svätá synoda, riadiaci orgán Cirkvi Grécka v liste zaslanom Cirkvi Ruska.
Začína sa nástupnícky proces
Smrť Alexeja II. znamená začiatok prísne sledovaného nástupníckeho procesu. Už v sobotu sa má zísť vrcholná cirkevná hierarchia, zastupujúca milióny veriacich na celom svete, aby menovala dočasného "strážcu" patriarchovho trónu a začala proces výberu, ktorý má podľa tradície trvať šesť mesiacov.
Počet duchovných a nevysvätených osôb, ktorí sa môžu na hlasovaní zúčastniť, zatiaľ nie je známy. Spomínajú sa mená niektorých predstaviteľov pravoslávnej cirkvi, ktoré majú väčšiu či menšiu podporu ruského politického vedenia.
Medzi nimi je vplyvný kalužský a borovský metropolita Kliment, stojaci na čele moskovskej cirkevnej centrály, smolenský a kaliningradský metropolita Kirill, zodpovedajúci za vonkajšie vzťahy a kontakt s cirkvami v zahraničí, minský metropolita Filaret, ktorý je na čele pravoslávnej cirkvi v Bielorusku, ako aj stavropoľský arcibiskup Feofan, ktorý má na starosť turbulentný, prevažne moslimský ruský kaukazský región.
Cirkev v minulosti pod prísnou kontrolou, udával aj Alexej II.
Ako uviedol britský Keston Institute, ktorý sa venuje skúmaniu cirkví v komunistických krajinách, Alexej II. bol informátorom sovietskej komunistickej KGB. Informovanie tajných služieb bola podľa predsedníčky inštitútu súčasťou jeho práce. "Od každého biskupa Moskovského patriarchátu počas sovietskeho režimu, od každého lídra cirkvi požadovali, aby informoval KGB. V tom čase to nebolo nič neobvyklé," uviedla Xenia Dennenová.
Podľa Dennenovej bola ruská ortodoxná cirkev počas komunistického režimu pod prísnou kontrolou Výboru komunistickej strany pre náboženské záležitosti, ktorý úzko spolupracoval s KGB a schvaľoval každé personálne rozhodnutie v cirkvi. Patriarcha sa však podľa nej nemusel dopustiť vážneho morálneho prehrešku. "Podobne ako ostatní aj on musel nejakým spôsobom kolaborovať. Ide však o spôsob, akým informujete. Len to, že podávate správy, automaticky neznamená, že ste hovorili o detailných informáciách, ktoré dostanú iného človeka do problémov."
Patriarcha Alexej II. bol uznávanou osobnosťou, ktorá obnovila autoritu cirkvi po desaťročiach sovietskeho útlaku. Pôvodným menom Alexej Ridiger začal svoju duchovnú kariéru v období, keď cirkev bola pod kontrolou sovietskych úradov pred dosiahnutím spojenectva s novým ruským štátom za vlády prezidentov Borisa Jeľcina a Vladimira Putina. Jeho úmrtie oznámila Moskva v piatok a podľa neoficiálnych správ zomrel na infarkt. Na čele ruskej pravoslávnej cirkvi stál od roku 1990.
