Bagdad 28. apríla (TASR) - Obyvatelia Iraku dnes odložili starosti viac ako desiatich rokov života pod sankciami OSN a každoročným rituálom blahoprajných posolstiev, piesní chvály a sprievodov oslávili 64. narodeniny svojho prezidenta Saddáma Husajna.
Politickí predstavitelia i obyčajní ľudia po celej krajine sa predháňali vo vyjadrovaní svojej oddanosti Husajnovi a vysielanie štátnej televízie a rozhlasu bolo plné gratulačných telegramov.
"Všetky naše srdcia sú sviečkami pre tvoje narodeniny," hlásal hlavný titulok najvplyvnejšieho irackého denníka Babel, ktorý vlastní najstarší Husajnov syn. "Milujeme ho, pretože sa dobre stará o Iračanov," tvrdil jeden z obyvateľov Bagdadu.
Hlavné oslavy sa tradične konali v Saddámovom rodnom meste Tikrit, asi 160 kilometrov severne od irackej metropoly, kde desiatky tisícov zhromaždených ľudí sledovalo vojenskú prehliadku pred najvyššími vládnymi predstaviteľmi.
Prezident sa však v deň svojich narodenín nevybral do Tikritu. Namiesto toho ako zvyčajne prijal skupinu irackých sirôt a žiakov. Miesto súkromných osláv, ktoré sa zvyčajne konajú v jednej z Husajnových bagdadských rezidencií, však médiá neprezradili.
"Po konci vystúpenia detí prezident zapálil sviečku a rozkrojil narodeninovú tortu za radosti detí, ktoré sa modlili k bohu, aby ochránil ich drahého prezidenta," informovala oficiálna iracká agentúra INA.
Iracký parlament odporučil, aby bol dnešný deň v krajine vyhlásený za národný sviatok. Avšak Rada revolučného vedenia sa týmto návrhom nezaoberala, keďže podľa všetkého prišiel príliš neskoro.
Začiatkom tohto týždňa predseda parlamentu Sádún Hammadí venoval prezidentovi narodeninový meč, ktorým má "viesť spravodlivý pochod ľudu na oslobodenie Palestíny". Husajn túto príležitosť využil na kritiku predstaviteľov Kuvajtu a Saudskej Arábie a v utorok večer v televíznom prejave vyzval ľudí týchto krajín, aby "povstali, použijúc všetky dostupné metódy".
Saddámovi Husajnovi sa od svojho nástupu v roku 1979 darí držať pri moci aj napriek dvom vojnám a vyše desať rokov trvajúcim sankciám OSN. Za jeho vlády bojoval Irak v rokoch 1980-88 so susedným Iránom, pričom invázia irackej armády do Kuvajtu v roku 1990 vyprovokovala vojnu v Perzskom zálive. Podľa Iraku si po oslobodení Kuvajtu zavedené sankcie OSN doteraz vyžiadali životy 1,5 milióna obyvateľov z dôvodu nedostatku potravín a liekov.
