Každý má svoju cenu, hovorieval. A väčšinu policajtov, sudcov, novinárov či politikov dokázal podplatiť. Ostatných dal zabiť, pretože sa cítil ako Boh. Ani najväčšie drogové impérium sveta, ktoré vybudoval, mu však nepomohlo. Mal 44 rokov, keď ho dostalo malé komando. Bolo to pred 15 rokmi.
Na stenách väzenskej cely visia rodinné fotografie. Matky Hermildy, portrét syna Jose Roberta, ktorého zavraždili, keď mal sedemnásť. A Pabla Escobara, ako tancuje tradičný kolumbijský ľudový tanec. Obávaný šéf medelínskeho kartelu je dávno mŕtvy, ale jeho brat Roberto šíri legendy o jeho živote aj cez väzenské múry. „Pablo bol veľmi inteligentný, vždy vedel, že sa raz stane veľkým podnikateľom. Nikdy nefajčil cigary a nepil tvrdý alkohol. Šúľal si tabak a miloval pivo Heineken,“ povedal Roberto v rozhovore pre The Telegraph.
Pouličný bitkár
Pablo sa naozaj stal podnikateľom. Za 44 rokov svojho života vybudoval najväčšie drogové impérium na svete, ktoré z neho urobilo jedného z najbohatších ľudí planéty. Šéf medelínskeho kartelu podplácal, zabíjal, kládol bomby. Zmenil politiku v Kolumbii a médiá naučil používať slová ako narkodemokracia a narkoterorizmus.
Jeho bratovi Robertovi poslali tri týždne po jeho smrti do väzenie listovú bombu. Má poškodený zrak aj sluch, ale „minister financií“ medelínskeho kartelu prežil. „Pablo bol dobrý brat. V škole pomáhal všetkým s domácimi úlohami,“ hovorí. Pablo do školy veľa nechodil. Aj jeho mama, povolaním učiteľka, vedela, že poctivá práca nie je pre jej syna. Odmalička ho lákala ulica. V meste Envigado, kde bratia vyrastali, bol známym pouličným bitkárom. V čase, keď ostatní mladí gangstri nosili za opaskom nože, on už mal zbraň. Ako 17-ročný prebral miestny obchod s drogami, keď zabil svojho konkurenta. Vypracoval sa rýchlo. Mal odvahu a nepoznal strach. Brutalita ho preslávila skôr ako bohatstvo.
Nehnuteľnosti
Vybudoval drogové impérium s fabrikami, loďami a lietadlami na prepravu drog do Spojených štátov.
Tam bola cena kokaínu niekoľkonásobná. Američania ho brali ako alkohol v čase prohibície, ako nenávykovú neresť. Pablo Escobar zamestnával armádu bielych golierov, ktorí špinavé peniaze prepierali. V polovici 80. rokov už vlastnil nehnuteľnosti po celom svete. Len v Medelíne mal 19 víl, všetky s pristávacou plochou pre helikoptéry. Hacienda Los Napoles, asi 120 kilometrov od Medelínu, ho stála 63 miliónov dolárov. Mala šesť bazénov, postele pre 100 hostí, plochu na vodné lyžovanie a zoo so stovkou exotických zvierat. Boli tam slony, levy, gazely či zebry.
V roku 1984 sa stal najúspešnejším obchodníkom s kokaínom na svete, ktorý ovládol 80 percent trhu v Kolumbii. O päť rokov neskôr ho časopis Forbes vyhlásil za siedmeho najbohatšieho muža sveta.
„Môj brat videl sám seba ako moderného Robina Hooda,“ hovorí Roberto. Nechal v Medelíne postaviť 2500 sociálnych bytov, financoval nemocnice i školy, postavil miestny futbalový štadión. Medelín, druhé najväčšie mesto v Kolumbii, nezažilo nikdy väčšiu prosperitu ako za čias Pabla Escobara. Hoci za cenu toho, že sa z mesta stalo centrum medzinárodného obchodu s drogami.
V politike
V roku 1978 ho zvolili za člena mestskej rady a poslanca, čo mu zaručovalo imunitu. Neskôr sa nakrátko stal poslancom kolumbijského parlamentu a bol na vrchole svojej popularity. Až kým sa verejnosť nedozvedela o pôvode jeho rozprávkového bohatstva. Štruktúru majetku zverejnila časopis El Espectador. Vydavateľa dal Escobar zavraždiť v decembri 1986, v septembri 1989 poslal redakcii bombu a zranil 84 ľudí.
Podplácanie a vraždy povýšil na pracovné metódy. „Každý má svoju cenu, treba len zistiť, aká je vysoká,“ hovorieval. Podplácal policajtov, sudcov, prokurátorov, novinárov i politikov. Využíval služby Vladimira Montesinosa, šéfa peruánskej tajnej služby. „Dali sme Montesinosovi milión dolárov, aby financoval prezidentskú kampaň Alberta Fujimoriho (neskoršieho prezidenta),“ povedal brat Roberto. Kto sa nedal podplatiť, toho dal zabiť. „Niekedy som Boh. Keď poviem, že človek zomrie, v rovnaký deň zomrie,“ hovorieval bez zábran Escobar. Zoznam jeho obetí je dlhý. Najmenej 30 sudcov a 475 policajtov i minister spravodlivosti Rodrigo Lara Bonilla.
Rodinu neopustil
Ako 26-ročný sa Pablo oženil. Vzal si Mariu Victoriu Henao. Farár im požehnal, hoci nevesta mala iba 15 rokov. Niekoľko biografií hovorí, že Pablo mal rád sex s mladými dievčatami. Svoju ženu miloval, ale podvádzal. Keď jeho milenka otehotnela, zbavil sa jej. Rodina však bola pre neho dôležitá.
„Môžem vymeniť hocijakú vec, ale nemôžem nahradiť moju ženu a deti,“ hovorieval. Rodina ho napokon doviedla k jeho prenasledovateľom.
Bolo to vo štvrtok 2. decembra 1993 o pol tretej popoludní. Krátko predtým Escobar niekoľkokrát zavolal svojej rodine do hotela Tequendama. Za dve a pol minúty vystopovali jeho adresu. Krátko nato bolo pred nenápadnou rezidenciou v medelínskej štvrti Los Olivos počuť streľbu. Po štvrťhodine bolo po všetkom. Bodyguard prezývaný Citrón ležal pred dverami na trávniku. Druhý muž - Pablo Escobar ležal nehybne na streche. Čo nedokázali tisícky vojakov a policajtov, zvládlo malé špeciálne komando. „Je to najdôležitejší krok k ukončeniu narkoterorizmu v Kolumbii,“ vyhlásil v emotívnom vystúpení prezident Gaviria. Americký prezident Clintnom neskôr ocenil „statočnú a efektívnu prácu ozbrojených síl Kolumbie“.
Ani jeden z nich nemohol presne povedať, ako veľmi obom odľahlo.
Pablo Emilio Escobar Gaviria
narodil sa 1. decembra 1949
ako sedemnásťročný ovládol trh s drogami v meste Envigado
podľa magazínu Forbes bol v roku 1989 siedmym najbohatším mužom sveta
zomrel 2. decembra 1993 po zásahu špeciálneho komanda
