Bejrút 1. decembra (TASR) - Večer slovenskej ľúbostnej lyriky sa v sobotu večer uskutočnil v bejrútskom hoteli Rotana a stal sa tak ďalším veľmi úspešným podujatím z programu Asociácie absolventov českých a slovenských vysokých škôl v Libanone. Zišli sa na ňom hlavne krajanky - Slovenky a Češky, ale aj ich manželia a libanonskí priatelia.
Zostavovateľka programu a recitátorka Božena Farhatová vo svojom príhovore okrem iného uviedla: "Na našom prvom, trocha netradičnom stretnutí so slovenskou ľúbostnou lyrikou nám nepôjde o odborný výklad na túto tému, ani o antologický výber najkrajších veršov. Necháme to na literárnych kritikov. Chceme však v tomto uponáhľanom, nepokojnom a hektickom svete trocha spomaliť, obzrieť sa, zaspomínať na to krásne, čo sme prežili doma a porozmýšľať o trvalých hodnotách, ktoré robia človeka človekom - je to aj konanie dobra, žičlivosť, priateľstvo, spolupatričnosť, úcta, cit pre spravodlivosť, tradície, krásu a lásku... A to sme už celkom, celkom blízko pri poézii. Dnešný večer sa vynasnažíme zútulniť ukážkami zo slovenskej ľúbostnej lyriky, ktorá je taká obsahovo bohatá, výrazovo zaujímavá a emocionálne hlboká, že ju prekladali, prekladajú a určite aj naďalej budú prekladať do mnohých svetových jazykov, arabčinu nevynímajúc."
Po úvode prítomným predstavila Dr. Ghiasa Mousliho zo sýrskeho Homsu, ktorý sa už niekoľko rokov venuje prekladu slovenskej poézie a prózy do arabčiny.
Najväčším lákadlom večera bola nepochybne Marína. Mnohé Slovenky - účastníčky podujatia - si doniesli so sebou vreckové vydania tejto básnickej skladby, a pre niektoré, ako sa vyjadrila Dr. Zuzana Sibawi, sú to v Libanone najčítanejšie verše, ktoré sú vždy poruke. Ukážky z Maríny zazneli najskôr v slovenčine, a potom v arabčine v prednese prekladateľa Ghiasa Mousliho. Bol to zážitok najmä pre Libanončanov študujúcich v Českej republike, ktorí síce slovenčinu považujú za melodický jazyk, ale niektorým slovám nerozumejú. Arabský prednes preto privítali s nadšením.
Po stručnej charakteristike ľúbostnej lyriky 20. storočia nasledovali ukážky z tvorby Miroslava Váleka - jeho Jesennú lásku recitovala Helena Nassarová; List Magde od Milana Rúfusa zaznel v slovenčine i v arabčine a nakoniec to boli verše z cyklu Láska je dom bez zatvorených dverí od Michala Chudu.
Živá diskusia o význame poézie v živote moderného človeka nasledovala po prestávke. Hovorilo sa o odkaze Maríny pre súčasníkov, o paralelách slovenskej a arabskej poézie, o význame podobných podujatí... Dr. Mousli hovoril o svojom vzťahu k slovenskej literatúre a najmä k ľubozvučnej slovenčine. Doslova sa vyjadril: "Dnes som sa o päť presvedčil o kráse slovenčiny, je to nádherná reč, reč básnikov. A ešte niečo, môžete byt hrdí na to, čo robíte pre šírenie slovenskej kultúry v Libanone. Ešte som sa nestretol s takým zápalom a s takou vyspelou komunitou".
Dr. Khaled Amcha, bývalý predseda Asociácie konštatoval: "Verím, že budete pokračovať v organizovaní podobných akcií, má to obrovský význam, klobúk dole pred snahou organizátorov".
Zuzana Železníková, generálna riaditeľka pivovaru Almaza v Bejrúte zase zhodnotila atmosféru večera ako úžasnú. Cítila som sa ako doma, slovenčina v arabskom prostredí znela akoby sviatočnejšie, povedala.
Vera Shellová - zdravotníčka z Baalbeku poďakovala "za nádherný zážitok a za krásny večer".
Dr.Hashisho, ktorý absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave: "Recitoval som potichu posledné verše s tebou - Marína moja, teda tak sme my... Naučil som sa ich pred tridsiatimi rokmi na Slovensku. Nedá sa na ne zabudnúť". Podobných viet bolo počuť veľa. Večer slovenskej ľúbostnej lyriky mal úspech nad očakávanie.
Tisíce podôb má láska. Jednou z nich je aj láska k materčine, a cez ňu láska k poézii. (spolupracovníčka TASR Božena Farhat) cve
