Získal ocenenia, ktorým sa žiaden americký dramatik dodnes nevyrovnal. Ale ani štvornásobná Pulitzerova cena plus Nobelova cena nespravili zo spisovateľa Eugene O'Neilla šťastného človeka. Zomrel pred 55 rokmi 27. novembra 1953.
Eugene Gladstone O'Neill sa narodil 26. októbra 1888 v samom srdci New Yorku na Times Square. Budova, v ktorej dnes sídli kaviarenská spoločnosť Strabucks, má dodnes plaketu, ktorá návštevníkom oznamuje, že na tomto mieste, vtedy v hoteli Barret, sa narodil najväčší americký dramatik. Spočiatku nič nenasvedčovalo, že by sa mali tieto slová naplniť.
Mladý Eugene žil dobrodružným životom, hľadal zlato v Hondurase a na dva roky si vyskúšal, ako chutí námornícky chlebíček. Až pľúcne ochorenia ho v roku 1912 zabrzdili a O'Neill strávil istý čas na liečeniach, ktoré mu však jeho lakomý otec, vlastniaci kočovnú divadelnú spoločnosť, odmietol financovať.
Prerod na dramatika
Po návrate sa zapísal na štúdium drámy a v roku 1916 sa zoznámil s divadelnou skupinou Provincetown Player, pre ktorých začal písať hry.
Snaha preniknúť na Broadway sa na počiatku premietla do mierne rozkolísanej kvality, avšak s hrou Za horizontom z roku 1920 si našiel pevné miesto nielen na prvej newyorskej scéne, ale aj uznanie u kritiky, čo v krátkom slede potvrdili tri Pulitzerove ceny za drámu: jednak za spomínanú hru, za Annu Christie i Čudnú medzihru. K významným O'Neillovým hrám, ktoré sa vyznačujú hľadaním miesta človeka v živote patrí trilógia Smútok sluší Elektre, už názvom sa hlásiaca k antickým koreňom drámy.
Nobelova cena
Paradoxne v čase, keď sa odmlčal, prišlo najvyššie ocenenie v podobe Nobelovej ceny za literatúru, ktorú získal v roku 1936 ako druhý Američan po Sinclairovi Lewisovi a dosiaľ jediný americký dramatik. Nobelov výbor mu cenu udelil za „dramatické dielo, charakterizované mocnou pôsobivosťou, čestnosťou, silnými citmi a svojským poňatím tragickosti“.
V novembri 1945 odovzdal O'Neill svojmu newyorskému vydavateľovi rukopis divadelnej hry Cesta dlhým dňom do noci so želaním, aby bol publikovaný dvadsaťpať rokov po jeho smrti. Ale už dva roky po dramatikovej smrti dramatikova vdova presadila jeho vydanie a kópiu poslala do Štokholmu, kde mala v Kráľovskom dramatickom divadle 2. februára 1956 premiéru.
Autor svoje rozhodnutie opieral o tvrdenie, že jedna z postáv ešte žije. Ako sa neskôr ukázalo, išlo o neho samotného. Dráma, ktorá sa odohráva v priebehu jedného augustového dňa v roku 1912, obsahuje jasné prvky autobiografie od otcovho lakomstva, matkinej narkomanie, bratovho alkoholizmu a takisto O'Neillove suchotiny.
Rok po premiére hry získal O'Neill poslednú, štvrtú Pulitzerovu cenu, čím vytvoril dosiaľ neprekonaný rekord.
Smutný koniec života
Osobný život O'Neilla dopadol viacmenej katastrofálne. Syn Eugene z prvého manželstva spáchal samovraždu ešte počas jeho života. Druhý syn Shane skončil ako alkoholik a s dcérou Oonou, ktorá sa vydala za Charlesa Chaplina, prerušil styky. Posledné roky strávil na lôžku sužovaný Parkinsonovou chorobou.
Jeho manželka Carlotta, ktorá sa o neho starala, strávila posledné roky života v liečebniach pre duševne chorých.
Ako sa v hoteli narodil, tak v ňom aj 27. novembra 1953 zomrel.
 |
Eugene O'Neill
1888 narodil sa 26. októbra
1912 lieči si pľúcne ochorenia
1920, 1922, 1928 získava trikrát Pulitzerovu cenu za hry Za horizontom, Anna Christie a Čudnú medzihru
1936 Nobelova cena za literatúru
1945 autobiografická hra Cesta dlhým dňom do noci
1953 27. novembra zomiera
1957 štvrtá Pulitzerova cena
