Kedy sa Scott Joplin presne narodil, úplne jasné nie je. Najviac prameňov sa zhoduje na jeseni 1868. Naopak, úplne jasný je prínos tohto amerického klaviristu do dejín hudby.
Ragtime. Rytmické klavírne inštrumentálky, senzácia amerických klubov na sklonku 19. storočia. Otcov štýlu rozšíreného z oblasti rieky Missouri bolo niekoľko, tým, ktorého melódie prežili najdlhšie, je Scott Joplin (na snímke wikimedia.org). Ak vám názvy ako Maple Leaf Rag, Original Rag či The Entertainer nič nehovoria, chytľavosť tejto hudby funguje okamžite.
Sen o opere
Elegantný černošský mladík bol medzi kolegami výnimkou. Namiesto efektného preháňania sa klaviatúrou radšej volil pomalšie tempá a svoje nápady vybrusoval spôsobom typickým pre skladateľov klasickej hudby. Nebola to náhoda, mal klasické základy od nemeckého učiteľa hudby a jeho ambíciou bolo napísať ragtimeovú operu. A tak sa aj stalo. V roku 1903, keď už bol dosť známy, malo premiéru dielo s názvom A Guest Of Honor.
Hoci skončilo pri jedinom uvedení, ktoré si sám financoval, neúspech ho neodradil. O tri roky napísal balet a v roku 1911 ďalšiu operu Treemonisha. Naštudovanie v New Yorku opäť zaplatil z vlastného vrecka a opäť prišiel totálny nezáujem. Ragtimeové publikum kašľalo na umenie, chcelo sa baviť.
Duševná choroba
Toto zistenie u Joplina spustilo duševné problémy, ktoré sa v kombinácii so syfilisom skončili smrťou v psychiatrickej liečebni. Do päťdesiatky mu chýbal len rok. Amerika mala iné starosti, práve vstupovala do prvej svetovej vojny a ragtime prichádzal o popularitu vďaka džezu. Meno Joplin sa začalo skloňovať až v 70. rokoch. Vďaka hipisáckej speváčke, ale aj nemu. Presnejšie, môže za to slávny film Podraz (1973), ktorého hlavnou skladbou sa stal ragtime The Entertainer. A kúzlo fungovalo znovu – hitparády zaplavili rôzne verzie tejto hitovky, vznikali nové vydania a nahrávky Joplinových skladieb.
Retro vlna bola taká silná, že albumy s jeho hudbou za rok 1974 obsadili naraz prvé, tretie aj štvrté miesto v predajnosti džezu a klasiky. A o dva roky sa na Scotta Joplina chodilo aj do kina – vznikol životopisný film.
