KYJEV. Zvonenie kostolných zvonov, horiace sviečky a štátne vlajky doplnené čiernou stuhou v sobotu v Kyjeve pripomínali 76. výročie začiatku sovietskeho hladomoru, ktorý si vyžiadal životy miliónov Ukrajincov. Tradičné spomienkové podujatia zatienil ostrý odpor Ruska voči kampani ukrajinskej vlády, ktorej cieľom je medzinárodné uznanie tragédie z rokov 1932 a 1933 ako genocídy spáchanej Moskvou na ukrajinskom národe. Hladomor na Ukrajine, ktorá bola známa ako obilnica Sovietskeho zväzu, vyvolal režim diktátora Josifa Stalina, aby donútil tamojších roľníkov odovzdať pôdu družstvám. Rusko však upozorňuje, že v rovnakom období trpeli hladom aj ďalšie etnické skupiny.
Hoci rozmer tragédie nikto nespochybňuje, počet jej obetí naďalej zostáva sporný. Popredný ukrajinský historik Stanislav Kuľčyckyj odhaduje, že zomrelo 3,5 milióna ľudí, zatiaľ čo ukrajinský prezident Viktor Juščenko hovorí až o 10 miliónoch mŕtvych. Juščenko tiež tvrdí, že hladomor bol genocídou spáchanou na Ukrajincoch. "Nebola to smrť hladom, bola to vražda hladom," povedal vo svojom príhovore prezident oblečený v čiernom. "Hlad bol zvolený ako nástroj na podrobenie ukrajinského národa."
Na jeseň roku 1932 začali úrady v celom Sovietskom zväze konfiškovať obilie, dobytok a iné potraviny po tom, ako roľníci nesplnili kvóty presahujúce vtedajšie výnosy. Sovietsky zväz prostriedky z vývozu obilia plánoval využiť na výstavbu tovární a výzbroj pre svoju armádu. Obyvateľom zakázali opúšťať svoje domovy, čím ich odsúdili na smrť hladom. Podľa pamätníkov ľudia jedli psy alebo trávu a rozšírený bol aj kanibalizmus. V sovietskej ére bol hladomor prísne stráženým tajomstvom.
