Hovorí sa, že hoci je pieseň taká stará ako hudba sama, jej dejiny sa začínajú Franzom Schubertom. Nemal ešte osemnásť, keď zložil pieseň Margarétka pri praslici. V ďalších štrnástich rokoch svoje piesňové majstrovstvo zavŕšil. Dnes uplynulo 180 rokov od jeho úmrtia.
Franz Schubert bol plodný skladateľ. Okrem ôsmich symfónií, komornej a chrámovej hudby zložil vyše šesťsto piesní – zväčša na verše Goetheho, Schillera, Heineho. Vyslúžil si nimi titul „kráľ piesní“. Žáner, ktorý dovtedy pokladali za menej významný, povýšil na úroveň umeleckej dokonalosti.
Bez spontánnosti
Veľkú časť života prežil Schubert vo Viedni, kde sa 31. januára 1797 narodil. Spieval a komponoval už ako dieťa v dvornej kapele kráľovského konviktu. Neskôr pracoval ako výpomocný učiteľ v otcovej škole a v tomto období zložil približne štyristo skladieb. Podľa vyjadrenia priateľov bol bezradný, drsný, zavše nezdvorilý, ako skladateľ priveľmi jemný, krajne romantický, vyžívajúci sa v „sladkom hrkútaní“.
Podľa iných bol zase skromný, otvorený, nesebecký, veselý, v hudbe dramatický, objavný a originálny. Aj keď si tieto charakteristiky protirečia, všetci sa zhodli na tom, že na prvý pohľad nerobil dobrý dojem. Bol nízky, tučný, prezývali ho „hríbik“ či „súdok“. Pre silnú krátkozrakosť nosil okuliare.
Schubert sa nikdy spontánne nezasmial a smiech nahrádzal tlmeným chichotaním. No stačilo, aby si sadol ku klavíru, zahral niekoľko skladieb a zrazu sa nedostatky stratili. V hudbe sa odzrkadľovala vrúcnosť jeho povahy, no pre hanblivosť za neurodzený pôvod bol veľmi utiahnutý. Preto potreboval priateľov.
Žiaľ, s tými, ktorí mu mohli a chceli pomôcť, sa hádal, a tak premrhal mnoho šancí.
Pomoc priateľov
Nemal ani dvadsať rokov, keď sa vzoprel otcovi a rozhodol sa ísť vlastnou cestou ako skladateľ. Nemal trvalé miesto, ani vlastný byt, a preto býval u priateľov. Chudoba ho neskôr prinútila prijať miesto učiteľa klavíra dvoch malých dcér grófa Eszterházyho v Želiezovciach za stravu, byt a dva guldeny na hodinu.
Stavovské rozdiely však pocítil aj tu. Jedával so sluhami, nebýval v zámku, ale v pracovnom krídle. Po vyučovaní však mal neobmedzenú slobodu. S chyžnou Pepi Pockelhoferovou prežil búrlivý románik to, čo ho vtedy vzrušovalo, zobrazil v Sonáte C dur. Hoci zostala nedokončená.
Okolo Schuberta vznikol vo Viedni krúžok priateľov spisovateľov, básnikov, maliarov. Ich zábavy ktosi vtipne nazval „schubertiádami“. Priatelia sa usilovali, aby Schubertova hudba bola známa v koncertných kruhoch i v spoločnosti. On sám žil životom bohéma.
Po jednom z prehýrených večierkov podgurážení priatelia Schuberta nahovorili na návštevu nevestinca. Žiaľ, ako jediný sa nakazil ťažkou formou syfilisu. Choroba a liečenie oslabili už aj tak vyčerpaný organizmus. Skladateľ sa vyhýbal ľuďom a oholenú hlavu si prikrýval parochňou. Traumu mu pomohla prežiť hudba – ešte v nemocnici napísal cyklus piesní Krásna mlynárka.
Samotár
Po tejto nepríjemnej udalosti mal depresie a zriedka sa bez pomoci alkoholu vedel zbaviť samotárskych sklonov. V povznesenej nálade vyvolal veľa trápnych scén. Napriek tomu stále komponoval, no už sa nikdy nevedel zbaviť škvrny, ktorá sa naňho nalepila a silne poznačila aj jeho druhý pobyt v Želiezovciach.
Z grófskych slečiniek sa stali dámy a svojho učiteľa zbožňovali, najmä Karolína Eszterházyová. Jej venoval Fantáziu f mol, v ktorej tónmi vyjadril to, čo cítil – nenaplnenú lásku.
Zo Želiezoviec napokon odišiel predčasne a v duševnej nerovnováhe.
Ave Mária
Na jednej z ciest s priateľmi obdivoval prekrásnu scenériu alpských štítov, a to ho inšpirovalo k napísaniu slávnej piesne Ave Mária. Keď sa priatelia poženili, idylický svet schubertiád sa rozpadol. Schubert ostal sám.
Uvedomil si, že aj po rokoch zostal biedny a bez domova, preto znovu prepadol depresiám.
Vo chvíľach beznádeje napísal cyklus piesní Zimná cesta pôsobí stiesnene. Po ďalšom cykle Labutia pieseň (patrí k nim aj známa Serenáda) na naliehanie priateľov s veľkým úspechom usporiadal koncert z vlastnej tvorby. Prvý a posledný. Bolo to na jar roku 1828.
Na jeseň však nečakane ochorel na týfus. Vysilený Schubert zomiera vo veku 31 rokov. Na náhrobnom kameni má napísaný epitaf od svojho súčasníka:
„Umenie hudby tu pochovalo krásnu posadnutosť, no ešte krajšie nádeje.“
Franz Schubert
narodil sa 31. januára 1797
napísal vyše 600 piesní, osem dokončených symfónií a opery
narodil sa v chudobnej rodine ako trináste z pätnástich detí
v nevestinci sa nakazil syfilisom
podľahol týfusu alebo otrave ortuťou 19. novembra 1828
