Slováci sa naučili lietať

Bratislava 14. novembra (TASR) - Civilná letecká doprava na Slovensku nemá dlhú históriu. Tá sa začala písať po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. O charakteristiku súčasného stavu a perspektívach tohto dynamického odvetvia dopravy požiadala TASR v rozhovore generálneho riaditeľa Sekcie civilného letectva a vodnej dopravy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jána Breju:


Môžete v krátkosti priblížiť vývoj civilnej leteckej dopravy na Slovensku?

Význam leteckej dopravy narastá nielen vo svetovom kontexte, ale aj v Slovenskej republike. Po osamostatnení sa Slovenskej republiky po roku 1993 letecká doprava bola na dosť nízkom stupni rozvoja. Mali sme niekoľko liniek, niekoľko destinácií, najmä z Bratislavy, ale lietalo sa aj z Košíc. Mali sme veľkú úlohu a problém, akou cestou sa uberať v prípade leteckých dopravcov. To znamená, či by mal štát vytvoriť tzv. národného vlajkového dopravcu, alebo či by sme sa mali dať cestou na súkromnej báze podporovať vznik privátnych leteckých spoločností. V roku 1993 začali cestu privátne letecké spoločnosti a ministerstvo podporovalo takýto možný rozvoj. K tomu sa pridružilo v roku 1997 a 1998 založenie Slovenských aerolínií, ktoré boli medzistupňom medzi súkromným a štátnym prepravcom. Okrem toho bolo treba porozmýšľať ako rozvinúť leteckú infraštruktúru. Mali sme Slovenskú správu letísk, ktorú tvorilo šesť medzinárodných letísk. Dochádzalo ku krížovému financovaniu tak medzi letiskami, ako aj na samotných letiskách. Preto ministerstvo pristúpilo ku kroku transformovať Slovenskú správu letísk do šesť medzinárodných letísk, akciových spoločností. Prijímali sa opatrenia, aby sa pomáhalo spoločnostiam kreovať trh leteckej dopravy a bázu leteckej doprave.


Odkedy sa vlastne datuje rozvoj leteckej dopravy?

Dynamický rozvoj leteckej dopravy začal prakticky v roku 2002. Slovenskí obyvatelia sa naučili, aký dôležitý faktor je letecká doprava. Zistili, že ušetria mnoho starosti, času, ale vďaka nízkonákladovým spoločnostiam aj peňazí. Obyvatelia pri vzdialenostiach nad 500 kilometrov už uvažujú či radšej nevyužívať leteckú dopravu. Jednoznačne o tom svedčí každoročný nárast cestujúcich. Kým v 90. rokoch sme klesli ročne na Slovensku na 200.000 cestujúcich, ku koncu 90. rokov a po roku 2000 to postupne stúpalo najprv na 400.000 cestujúcich, potom 900.000 a nárasty sa zaznamenávali každý rok až na súčasných rekordných približne 2,6 milióna cestujúcich.


Vysoký nárast cestujúcej verejnosti zvyšuje aj tlak na infraštruktúru, kapacitu terminálov. Verejnosť často, najmä v letných mesiacoch kritizuje nedostatočné služby letísk. Robí sa niečo aj v tomto smere?

Kapacita letísk je niekde naplnená a niekde dostatočná. Máme šesť medzinárodných letísk - Bratislava, Košice, Poprad, Žilina, Sliač, Piešťany. Pravidelná letecká preprava sa realizuje na štyroch z nich - v Bratislave, Poprade, Košiciach a Žiline. Letisko Košice má v súčasnosti dostatočnú kapacitu. Tam pred niekoľkými rokmi postavili terminál pre cestujúcich. Akciová spoločnosť plánuje ďalšie zvyšovanie kapacity.
Kritiku vnímam a vyplýva z toho, že tak médiá, ako aj verejnosť vidia, že najmä bratislavské letisko je plné. Z technického hľadiska dráhový systém má kapacitu približne 11 miliónov cestujúcich za rok. Kapacita súčasného terminálu je asi len do 2,6 milióna cestujúcich za rok. Takže Letisko Bratislava, ktoré dosahuje asi 2,2 milióna cestujúcich v tomto roku, je prakticky na hranici svojich možností. Preto je teraz v štádiu postupnej realizácii strategického rozvoja. Vláda rozhodla, že letisko sa vybuduje z prostriedkov Slovenskej republiky v štruktúre verejné zdroje a vlastné zdroje. Ukončenie terminálu a tým podstatné zvýšenie kapacity letiska je naplánované na rok 2012 v dvoch etapách. V prvej do roku 2010 má byť ukončený terminál a v druhej etape 2011-2012 sa má realizovať komplexná modernizácia súčasných terminálov. Výstavbou nového terminálu a modernizáciou sa zvýši kapacita letiska na 5 miliónov cestujúcich ročne. Táto kapacita pri súčasnom vývoji počtu cestujúcich by mala vydržať až do roku 2020-2025.


Prečo Slovensko nemá národného leteckého dopravcu? Má to nejaký prakticky význam, alebo ide iba o imidžovú záležitosť?

Existencia národného leteckého prepravcu nemá nejaký prakticky význam. Pred niekoľkými desaťročiami štáty vytvárali národných prepravcov. Postupom času však vznikali aj súkromné spoločnosti a existujúci národní dopravcovia, ktorí boli v rukách štátu, sa privatizovali. Na Slovensku nehovoríme o národnom alebo vlajkovom dopravcovi, ale hovoríme o slovenských dopravcoch. Legislatíva Európskej únie je taká, že každý dopravca založený a licencovaný v Slovenskej republike je dopravcom spoločenstva. Má právo lietať kdekoľvek vo vnútornom trhu EÚ. Slovenská republika zabezpečuje prostredníctvom bilaterálnych a mnohostranných zmlúv s inými tretími štátmi, aby mali letecké prepravné práva aj do tých tretích krajín. Ide teda už iba o symbolické pomenovanie národný alebo vlajkový dopravca. Tu je dôležité, aby mal štát rozhodujúceho dopravcu. Napríklad, na hlavnom letisku by bolo dobré, aby bol dopravca, ktorý má určité percento objemu dopravy. Keď sú nejaké turbulencie, aby letecká doprava bola zabezpečená. K tomu však treba dodať, že by nebolo dobré, aby mal cez 50 percent objemu, pretože keby sa takémuto dopravcovi niečo prihodilo, tak by veľká časť kapacity vypadla. Letiská sa preto v posledných rokoch snažia mať rovnovážny stav a mať leteckú dopravu postavenú na niekoľkých dopravcoch.