BRUSEL. Vyplýva to zo správy zverejnenej v utorok. Správa Európskej komisie (EK) ukazuje, že od roku 2004 pracujúci z východoeurópskych krajín v starších krajinách EÚ iba reagovali na ponuku práce. Nevyzerá to tak, že by nahradili miestnych zamestnancov alebo že by sa tým znížila ich mzda. Počet pracovníkov v pohybe a krajín, do ktorých smerujú, závisí od toho, kde sú voľné pracovné miesta. Ľudia sa pritom zvyknú presťahovať kamkoľvek, kde sa objavia lepšie možnosti.
Keď EÚ v roku 2004 prijala 10 nových členov, v 15 najstarších členských krajinách narastal strach z invázie lacnej pracovnej sily z východných post-komnistických štátov. Bulharsko a Rumunsko do bloku vstúpili v roku 2007. Poliaci, Litovčania a Lotyši boli medzi tými, ktorí po rozšírení EÚ odišli hľadať lepšie platenú prácu. Najčastejšie si vyberali Veľkú Britániu a Írsko, kde vytvorili 1,2-percennú a 5-percentnú časť obyvateľstva. Mnohí sa tiež presťahovali do Rakúska a Luxemburska. Avšak zatiaľ čo sa počet občanov 10 nových členských štátov žijúcich v 15 starších členských štátov zvýšil od roku 2004 asi o 1,1 milióna, viac ľudí sa premiestnilo v rámci 15 starých štátov, prípadne prišlo zo štátov, ktoré nepatria do EÚ.
EK verí, že tieto malé pohyby sú dobrým dôvodom pre členské štáty EÚ, aby odstránili zostávajúce obmedzenia voľného pohybu pracovnej sily tak ako to sľúbili. Podľa Bruselu zrušenie obmedzení tiež prinesie zníženie počtu nenahlásených pracovníkov a obmedzí neželané dôsledky čierneho trhu s prácou.
